Keď sa rozhodnete navštíviť Veľký Čínsky múr, nazývaný skrátene aj Čínsky múr, uvidíte najväčší komplex na svete, vybudovaný ľudskou rukou. Okrem toho, že jeho výstavba trvala niekoľko storočí, pripravila o život milióny robotníkov. Múr sa rozlieha naprieč severnou Čínou cez niekoľko jej provincií.
Najjednoduchší prístup k nemu vedie z mesta Badaling, ktoré je vzdialené od Pekingu len niekoľko desiatok kilometrov. K tejto najnavštevovanejšej časti múru Vás odvezie z Pekingu autobus, no dopraviť sa sem turisti môžu aj vlakom.
Veľký cintorín či Fialová hranica
Čínskemu múru sa okrem jeho oficiálneho názvu hovorí tiež Veľký cintorín, Dlhý múr, Fialová hranica, Obrovský drak či Múr desaťtisíc li. Každá z týchto prezývok má svoje vysvetlenie. Keďže výstavba múru začala už v roku 220 pred Kr. za vlády cisára Čchin Š´-chuang-tiho, robotníci ani zďaleka nemali také možnosti ako dnes.
Múr mal slúžiť ako ochrana pred mongolskými vpádmi, no pre tento kolos zomrelo v priebehu storočí obrovské množstvo otrokov, roľníkov, vojakov, kriminálnikov a politických zajatcov, ktorých vtedajší cisár nahnal do jeho výstavby. Hoci bol múr postavený ako ochrana pred útočníkmi, väčším inváziám nedokázal zabrániť. Názov Fialová hranica si múr vyslúžil pravdepodobne pre farby, ktorými hrá pri západe slnka.
Dobrosrdečný drak
Jedna z legiend hovorí, že pri zrode tejto stavby asistoval dobrosrdečný drak, ktorý robotníkom stopami naznačoval, kadiaľ má múr viesť. Označenie ,,desaťtisíc li“ zas súvisí s jeho veľkosťou. V preklade je to synonymom pre nekonečné množstvo, teda nekonečne dlhý múr. Dĺžka múru pritom nie je jednoznačná. Múr sa totižto vinie a krúti a na niektorých miestach s ním paralelne bežia ďalšie ochranné valy, ktoré možno zarátať do jeho celkovej dĺžky. So všetkými kľukatými odbočkami a ohybmi bola jeho dĺžka najprv odhadovaná na šesťtisícpäťsto kilometrov.
Údajne istý Číňan v roku 1990 prešiel trasu pozdĺž celého múru a uviedol jeho dĺžku šesťtisícsedemsto kilometrov. Konečné odhady v uplynulých rokoch sa však dostali až za hranicu dvadsaťtisíc kilometrov.
Mýtické legendy o Čínskom múre
Výstavbu Čínskeho múru si cisár Čchin Š´-chuang zaumienil nie len ako baštu proti bojovným Mongolom, ale aj ako demonštráciu svojej moci a nádhery. Týmto projektom poveril jedného z najúspešnejších generálov. Sám však nechcel nič podceniť, a preto uveril veštbe istého mága, ktorý predpovedal, že múr sa bude môcť dokončiť iba vtedy, keď v ňom bude pochovaný ktokoľvek s menom Wan alebo desaťtisíc ľudí. Podľa tejto legendy cisár nakoniec našiel muža s týmto menom, dal ho usmrtiť a pochovať v múre. Okrem tohto človeka je tu však pravdepodobne zamurovaných aj ďalších niekoľko miliónov ľudí, ktorí umierali počas stavby. Robotníci totižto kosti používali ako výplň, aby stavbu posilnili. Iná legenda hovorí zas o zúfalej žene robotníka, ktorý zahynul a bol tiež pochovaný priamo v múre. Jeho žena na tomto mieste plakala dovtedy, kým sa zo stavby nevynorili jeho kosti. Tie následne pochovala normálnym spôsobom.
Ďalšia z legiend opisuje, že múr je možné vidieť z vesmíru. Tento mýtus však vyvrátil prvý čínsky astronaut. I keď múr je možné vidieť z určitej výšky, až z vesmíru viditeľný nie je. Existuje tiež legenda o radostnom stretnutí otca so svojím strateným synom. Mladý muž bol odvedený na stavbu Čínskeho múru a keď sa do zimy nevrátil, jeho otec sa rozhodol hľadať ho. Keď uspel a našiel svojho syna, radostné stretnutie bolo plné smiechu až natoľko, že z tohto smiechu obidvaja muži zomreli.
Múka a ryža ako spojovací materiál dávnej doby
Ak si predstavujete túto stavbu ako jeden neprerušovaný múr, vaša predstava je mylná. V skutočnosti sú medzi jeho časťami medzery, ale tiež majáky, strážne veže a opevnenia. Preto niektorí odborníci tvrdia, že označenie Veľký Čínsky múr nie je správne. Keďže múr bol stavaný počas niekoľkých storočí a jeho výstavba sa finálne skončila až v sedemnástom storočí, nie všetky časti, z ktorých pozostáva sú v dobrom a zachovalom stave. Navyše ako spojovací materiál sa v spomínaných obdobiach výstavby nepoužívala malta alebo piesok, ale ryža a múka zmiešaná s vodou. Táto zmes sa natierala medzi kamene a zliepala ich. To, že celý múr stojí dodnes, je zásluhou architektov.
V súčasnosti je najviac zachovalým úsekom časť postavená za vlády dynastie Ming. Z tejto dynastie sa v meste Badaling zachovali aj hroby cisárov, ktorých návšteva je tiež turistami obľúbená. Dynastia Ming vládla v Číne od trinásteho do sedemnásteho storočia a v hroboch je pochovaných dokopy trinásť cisárov. Pohrebiská sa vyberali na základe veštenia zo značiek na zemi, aby boli zaručene obklopené kladnými nadprirodzenými silami. K hrobom vedie takzvaná Svätá cesta, pozdĺž ktorej sa konali pohrebné procesy. Jej súčasťou je Veľká červená brána vedúca k hrobom. Touto bránou nemohol okrem nosičov mŕtveho cisára prejsť nikto. Cesta je ďalej lemovaná sochami levov, koní a tiav, prinášajúcich šťastie. Po sochách zvierat nasledujú sochy ľudí predstavujúcich čestnú stráž pre zosnulého panovníka. V areáli hrobov je dnes možné zúčastniť sa aj výstavy pokladov, ktoré tu boli objavené pri vykopávkach pred vyše sedemdesiatimi rokmi.
Vplyv prírody a vandalov na stavbu
Veľkú časť monumentálnej stavby postihla erózia pôdy. Severozápadné časti sú pre hrozbu nebezpečenstva nesprístupnené. Okrem erózie vplývajú na stavbu tiež poveternostné podmienky, no nevylučuje sa ani dopad zhoršeného životného prostredia. Ovzduším sa prenášajú nevhodné látky a odborníci sa domnievajú, že labilné časti na severozápade sa zosypú v priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov. Stavu stavby neprospievajú však ani útoky vandalov. Pre obrovskú dĺžku mosta, nie je možné strážiť nonstop všetky jeho časti. Žiaľ, zlodeji pôsobia a rabujú aj takúto vzácnu UNESCO pamiatku. Dôvodom rabovania bol najprv pred mnohými rokmi kameň, ktorý ďalej ľuďom slúžil pri zhotovovaní iných stavieb. Číňanov v tomto kradnutí dokonca podporoval vládca Mao Ce-tung. Zámerom bol spôsob protestu voči pôvodu imperialistickej pamiatky. V súčasnosti niektorým turistom ide skôr o uchmatnutie si netradičného suveníru.
Maratón na Veľkom Čínskom múre
Veľký Čínsky múr je okrem turizmu navštevovaný aj z iných dôvodov. Ak ste fanúšikom športu a cítite sa na beh dlhý štyridsaťdva kilometrov, zúčastniť sa môžete maratónu, ktorý sa koná každoročne so začiatkom v čínskom meste Tianjin. Bežci sa popri športovaní kochajú krásnymi výhľadmi na malebné dedinky v okolí. Aj napriek tomu, že súčasťou terénu je päťtisíc nepravidelných schodov, maratón nie je určený len pre tých najskúsenejších Organizátori berú ohľad aj na začiatočníkov a rekreačných športovcov, ktorým ide o nezabudnuteľný zážitok. V ponuke je teda tiež trať nazývaná ,,fun-run“. Tá je dlhá necelých desať kilometrov.
Čo vedieť pred návštevou
Ako sme už spomenuli, najfrekventovanejším miestom pre turistov je časť múru v meste Badaling. Táto časť je obľúbená z hľadiska prístupnosti, no je tiež jednou z najlepšie zrekonštruovaných častí múru. Ak teda túžite po fotografii, kde budete len vy a múr, neuspejete. Okrem bežcov či turistov môžete tiež na Veľkom Čínskom múre stretnúť aj mladomanželov. Čínsky múr je tiež obľúbeným svadobným miestom. I keď návšteva tejto UNESCO pamiatky nie je bezplatná, sumy v ktorých sa vstupné pohybuje nie sú horibilné.
Ich výška závisí od sezóny, no v priemere nezaplatíte viac ako šesť eur na osobu. Pokiaľ si chcete odniesť pamiatku priamo z tohto čarovného miesta, môžete navštíviť obchodíky s tradičnými čínskymi suvenírmi, ktoré sú pozdĺž navštevovaných úsekov. Rozhodne však pred návštevou tejto pamiatky nezabudnite na jednu dôležitú vec – dobrú obuv, ktorá je vhodná do tohto nepravidelného terénu.
