Až spoza veľkej mláky meral cestu istý americký profesor, aby si pozrel a preskúmal drevené domy v skanzene v Bardejovských Kúpeľoch v Prešovskom kraji. Múzeum ľudovej architektúry si pracne vyhľadal na internete a potom aj osobne navštívil kvôli dreveným rohovým spojom.
Je to skutočne tak, ako vidno, aj pre amerických vedcov je zaujímavé malé Slovensko. „U nich doma – pochádzal z americko-kanadských hraníc, skúmal rohové spoje zrubov a narazil na ojedinelé spojenie, ktoré sa volá ,na rybinu’. V Amerike sa bežne nepoužívalo, preto chcel vypátrať, odkiaľ sa dostalo na americký kontinent. A dopracoval sa až do strednej Európy, na Slovensko,“ hovorí správca skanzenu v Bardejovských Kúpeľoch Lukáš Jonov. Vysvetľuje, že spoj ,na rybinu’ je drevo osekané do tvaru rybieho chvosta. Na konci sa rozširuje a tým zabezpečuje vysokú pevnosť spojov. Rohy drevených domov tak držia neuveriteľne pevne. Za veľkú mláku sa spoj ,na rybinu’ dostal vďaka vysťahovalectvu. Naši rodáci, ktorí odišli do USA alebo Kanady, si so sebou zobrali aj svoje zručnosti a tie potom využívali v „novom svete“. Veru, aj takýchto zaujímavých návštevníkov tu privítal Lukáš Jonov za sedem rokov, čo má na starosti toto unikátne múzeum umiestnené pod holým nebom.
Prvý na Slovensku
Keď vravíme unikátne, vôbec nepreháňame. Skanzen v Bardejovských Kúpeľoch je totiž vôbec prvý skanzen, ktorý u nás vznikol. „Bol otvorený v roku 1965, ale už dva roky predtým tu začali inštalovať prvé objekty. Najstarším exponátom je zvonica z Janoviec, je z roku 1700. My tu skutočne máme najstaršie exponáty v rámci Slovenska. Väčšina našich drevených domov je z polovice 19. storočia a niektoré už aj zo začiatku. Teda, bavíme sa o rokoch 1830, a to je dnes ozaj rarita. A kostoly dokonca z 18. storočia. Odborníci, ktorí z minulosti robili výber, vybrali tie najreprezentatívnejšie objekty a aj netypické, pričom vždy zohľadňovali, aby boli čo najstaršie. Práve to je rarita a zaujímavosť nášho skanzenu. Všetko sú to múzejne, ale aj odborne silné exponáty,“ vysvetľuje Peter Harčar, riaditeľ Šarišského múzea, pod ktoré skanzen patrí, a dodajme ešte, že zriaďovateľom oboch inštitúcií je Prešovský samosprávny kraj. K impozantným exponátom patria napríklad domy z Petrovej a z Kračúnoviec – a to preto, lebo sú veľmi dlhé – v prvom prípade 22 a v druhom 28 metrov. K exponátom s prívlastkom naj- patria aj chrámy z obce Zboj z roku 1766 a obce Mikulášova z roku 1730. Posledne menovaný bol vôbec prvý exponát, ktorý sem doviezli a obrazne povedané položil základy tunajšieho skanzenu. Treba si tiež uvedomiť, že skanzen Bardejovské Kúpele má širší záber ako len okres Bardejov. Obsahuje exponáty aj z dedín z okresov Svidník, Medzilaborce a Humenné. Pretože v tom čase, keď skanzen vznikal, vo Svidníku a v Humennom ešte súčasné skanzeny neexistovali.
Určia, kedy zoťali strom
Vek pamiatky, to je atribút, ktorým sa múzejníci radi pýšia. Ako však zistiť a overiť vek drevenej stavby? Súčasná veda má však aj na toto odpoveď. „S kolegami s Česka máme rozpracovaný projekt a ak všetko dobre pôjde, budúci rok dáme odobrať vzorky z driev – teda z jednotlivých objektov. Na základe letokruhov potom dendrológovia určia, kedy bol zoťatý strom, z ktorého je stavba postavená. Je to relatívne nová metóda a je nespochybniteľná. Zaujímavá je tým, že určí presný rok,“ opisuje novinku Peter Harčar. Iste, niektorí budete namietať, že ľudia zoťali stromy a nechali ich ležať uskladnené doma na dvore 15 či 20 rokov. Riaditeľ múzea s tým však nesúhlasí. Vraví, že je to mýtus, ktorý sa nesprávne udržiava medzi verejnosťou. „Fungovalo to tak ako dnes – nerobilo sa z celkom surového dreva, ale do 2 – 3 rokov po zoťatí stromu sa stavba zrealizovala. Drevo nestálo desiatky rokov, pretože tým sa znehodnocovalo,“ konštatuje Peter Harčar. Nová metóda tak spresní vek jednotlivých stavieb, čím ich hodnota ešte vzrastie. Nám sa dnes zdá, že skanzeny – múzeá ľudovej architektúry sú dnes bežná vec a nie je na nich nič mimoriadne. Nie je to tak. O tieto poklady – o hmotné dôkazy nášho ľudového dedičstva sa „bili“ historici z Čiech už za prvej Československej republiky. „Do Hradca Králové previezli kostolík z obce Habura, odtiaľto z východného Slovenska, už v rokoch 1935, keď sa na Slovensku len začínala rodiť filozofia skanzenov,“ argumentuje riaditeľ Harčar.
Vypaľujú keramiku
Aj také „zabehané“ múzeum, akým je tunajší skanzen, však potrebuje niečo nové, čím by prilákalo viac návštevníkov. V Bardejovských Kúpeľoch stavili na remeslá, folklór a včelárov. „Cez prázdniny organizujeme Remeselné dni. Prídu rôzni remeselníci – domáci aj z prihraničných oblastí Poľska. Predvádzajú pracovné postupy, ľudia môžu vidieť na vlastné oči, ako sa kedysi vyrábali predmety bežnej spotreby. Spracovatelia medu zas ponúkajú svoje produkty od včeličiek,“ uvádza riaditeľ Harčar. Novinkou, ktorá tu funguje len posledné tri roky, je hrnčiarska pec. „Hrnčiarstvo bola záležitosť mesta Bardejov. Potom však, keď v 16. storočí mesto začalo upadať, sa pôvodne mestské remeslo premenilo na ľudovú tradíciu. Naďalej sa síce robilo v meste, ale tvarom a technikou sa dá prirovnať k ľudovej tvorbe,“ spresňuje Lukáš Jonov. Ako dodáva, v Bardejove fungovalo až jedenásť generácií rodiny Frankovičovcov, ktorá vyrábala keramiku. Dnes v tom pokračujú ich žiaci. „Nová hrnčiarska pec je zaujímavosťou nášho skanzenu, práve ňou otvárame sezónu. Organizujeme Hrnčiarske dni a robíme ich ,poctivo’, ľudia si tu môžu vytočiť keramiku, pracujú so surovým materiálom a potom aj dať vypáliť svoje výrobky. ,Naturujeme’ – teda rozpálime pec a návštevníci si tam v piatok vložia svoje výrobky. V nedeľu si po ne prídu – už vypálené,“ vraví riaditeľ múzea. „Minulý rok nás tu prekvapila skupina Japoncov. Prechádzali cez mesto, zaujala ich značka UNESCO a potom objavili aj kúpele a skanzen. Veľa toho však nenarozprávali. To viete, Japonci radšej fotia ako rozprávajú, ale páčilo sa im to tu,“ hovorí Lukáš Jonov.
Topky skanzenu Bardejovské Kúpele
Súčasť Šarišského múzea v Bardejove – kultúrnej organizácie PSK založenej v roku 1903, ktorá spravuje vyše 700-tisíc zbierkových predmetov
Najstarší skanzen na Slovensku vôbec, otvorili ho v roku 1965
Rozprestiera sa na 1,5 hektárovej ploche a má 30 expozičných objektov ľudovej kultúry a staviteľstva slovenského a rusínskeho obyvateľstva
Zahŕňa exponáty zo štyroch okresov, okrem Bardejova aj zo Svidníka, Stropkova, z Medzilaboriec a zo Sniny
Najstaršia stavba je zvonica z Jánoviec, je z roku 1700
Väčšina exponátov je z polovice 19. storočia, niektoré už z prvej polovice 18. storočia
V múzeu uskutočnia dendrologický výskum, ktorý určí na rok presne, kedy boli zoťaté stromy, z ktorých postavili drevené stavby naši predkovia
Remeselný trh
Už túto nedeľu – 17. júla sa v skanzene v Bardejovských Kúpeľoch uskutoční Remeselný trh. Ide o podujatie, ktoré je oslavou tvorivosti a zručnosti našich predkov. Remeselníci z regiónu i spoza hraníc predstavia svoj um, cit a šikovnosť. Budete môcť vidieť prácu hrnčiara, košikárky, metlára, remenára, tkáčky, rezbára či pekára a mnoho ďalších. Podujatie spríjemnia Bardejovskí heligonkári, Parobčaci a Muzikanci raslavicke.
VIERA MAŠLEJOVÁ
Foto: Skanzen B. K., vm
