Montessori sa väčšine z nás spája s veľmi populárnou výchovno-vzdelávacou metódou. Čo však stálo za jej vznikom? Aká bola Mária Montessori, prvá talianska lekárka? Aj o tom je beletrizovaný životopis Maria Montessori: Učiteľka novej doby.
Skúsená autorka Laura Baldiniová nám v románovej podobe približuje húževnatú dámu, ktorej inteligencia a odhodlanie ju vyniesli medzi lekársku špičku v danom obore. Predstavuje nám jemnú a srdečnú dámu, ktorá sa pri pohľade na údajne psychicky choré deti rozhodne s nimi začať pracovať, čo spustí lavínu prekvapenia u jej kolegov, najmä keď jej prístup prináša neočakávané výsledky. Práca s deťmi odštartuje jej kariéru, avšak láska ku kolegovi ju postaví pred najťažšiu životnú voľbu a tak pre dobro svojich detí urobila najťažšie rozhodnutie svojho života.
Maria Montessori bola prvou ženou v Taliansku, ktorá vyštudovala medicínu a získala diplom. Dovtedy nevídané. A obdivuhodné, ako si to všetko musela odtrpieť – posmech spolužiakov, závisť, predsudky…napríklad na pitvách musela pracovať sama, keďže sa nemohli robiť v zmiešaných triedach. Išla si však za svojím, bola neuveriteľne šikovná, pracovala na sebe a v roku 1896 sa stala prvou ženou v Taliansku s kvalifikáciou lekárky.
Bola zvyknutá, že ako žena mohla do prednáškovej sály vojsť až potom, keď sa v nej usadili všetci mužskí kolegovia. Keďže niektorí pravidelne meškali, musela na nich čakať, a tak si nikdy nestihla vypočuť úvodné vety prednášajúcich.
Autorka Laura Baldiniová má výborný štýl písania, nezaťažuje faktami, nie sú tam hluché pasáže, ale odsýpa to kapitola za kapitolou. Vie vytiahnuť zaujímavé situácie, približuje danú dobu, v ktorej to mali ženy nesmierne ťažké: napokon na to doplatila aj Maria Montessori, ktorá zostala s Guisseppem tehotná, no vtedy platilo, že buď bude žena robiť kariéru alebo bude manželkou a matkou. Nič medzi tým, alebo kombinácia. Preto sa nevydala, a preto musela potajme porodiť a dieťaťa sa vzdala, umiestnila ho do jednej slušnej vidieckej rodiny.
Maria Montessori: Učiteľka novej doby je pútavý príbeh o mimoriadnej žene, ktorá sa dokázala presadiť vo svete ovládanom mužmi. Bola vynikajúcou rečníčkou, lekárkou, bojovníčkou za práva žien a neskôr aj pedagogičkou. Celý život bojovala, aby sa s deťmi zaobchádzalo s rešpektom, a vždy vychádzala zo základnej myšlienky, že každé dieťa sa chce učiť.
„Je vedecky dokázané, že ženy sú menej inteligentné ako muži,“ predniesol muž dôležito. „Keby ich hlas mal rovnakú váhu ako hlas muža, vystavili by sme sa riziku, že sa táto republika zblázni. Ženy nie sú schopné robiť rozumné rozhodnutia.“
Maria si odkašľala. „Minulý semester som strávila veľa hodín v pitevni,“ povedala potichu. „Videla som mŕtvoly žien aj mužov.“ Miestnosťou zaznel šepot ľudí. Pripájalo sa k nim čím ďalej, tým viac záujemcov o diskusiu. „Kosti mužov sú obvykle ťažšie,“ pokračovala neochvejne. „To isté platí aj pre svalovú hmotu. Videla som pečeň pijanov a ľudské srdcia, ktoré zrazu prestali biť, naučila som sa, ako cirkuluje krv a skúmala som mozgy mŕtvych.“ Dramaticky sa odmlčala a sledovala znechutené tváre svojich poslucháčov. „Môžem vás uistiť, že mozgová hmota mužov a žien sa v ničom nelíši. Ani z hľadiska hmotnosti, ani veľkosti.“
„Čo tým chcete povedať?“ opýtal sa mladý muž.
„Ak sa mozgová hmota v ničom nelíši, znamená to, že muži a ženy sú schopní rovnakých intelektuálnych výkonov. Muži nie sú o nič inteligentnejší ako ženy.“
Milan Buno, knižný publicista
