Postavili ho za čias Márie Terézie a to v tom istom období ako Grasalkovičov palác v Bratislave. Kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou, ktorý je pobočkou Krajského múzea v Prešove zriaďovaného Prešovským samosprávnym krajom, patrí k najväčším kaštieľom na Šariši. Jeho typickým symbolom sú štyri nárožné veže prikryté zvoncovitými strechami. Kvôli vežiam sa historici sporili, či to je budova určená na bývanie, alebo fortifikačná stavba.
„Tie štyri veže sú skutočne tunajším unikátom, lebo v baroku sa už takéto veže nestavali. Historici si najskôr mysleli, že veže boli postavené v období renesancie a mali fortifikačný význam, teda obranný. Opak je ale pravdou – od začiatku je tento kaštieľ postavený ako panské sídlo, ktoré nemalo obranné prvky,“ vysvetľuje Ing. Samuel Bruss, kurátor tunajšieho múzea. Barokový kaštieľ je od roku 1976 sídlom múzea.
V meste mu hovoria aj „Veľký kaštieľ“, postavili ho ako jednoliatu budovu a s myšlienkou prišli dvaja bratia Tomáš a Jozef Dessewffyovci z Černeku, čo je bývala stolica Požega v západnej Slavónii – dnes východné Chorvátsko. Ako sa píše aj na vstupnej tabuli, bolo to „za čias najctihodnejšej uhorskej imperátorky Márie Terézie, pravdepodobne v roku 1744“. Obaja bratia boli vojenskými hodnostármi v službách tejto rakúsko-uhorskej panovníčky.
Pôvodné šindle
„Barokový kaštieľ grófskej rodiny Dessewffyovcov patrí do vzácneho súboru historických stavieb takzvanej historickej pamiatkovej zóny mesta Hanušovce nad Topľou. Je to skutočnýklenot na celom území. A nielen vranovského regiónu, ale určite aj na Šariši alebo na východnom Slovensku. My sme naň veľmi hrdí a prezentujeme ho s veľkou láskou. Mimochodom, kaštieľ v Hanušovciach je bezkonkurenčne najväčším kaštieľom na celom Šariši,“ uvádza Samuel Bruss. Dodáva, že strecha kaštieľa je dodnes pôvodná, pokrytá šindľom a bola postavená ako manzardová strecha. Hovorí sa jej aj francúzska a má dvojité sklony na každej strane.
Toalety mali grófi vo vežičkách
Tie vežičky sú skutočne akýmsi poznávacím znakom pre hanušovský kaštieľ, v jednej z nich robíme rozhovor. Ozaj, na čo vlastne slúžili?„Na prízemí to bola izba, v ktorej mali archív. V ostatných boli rôzne salóny a na poschodí si zriadili väčšinou spálne. A možno takou zaujímavosťou pre čitateľov bude informácia, že súčasťou týchto vežičkových miestností boli aj takzvané prevety, teda toalety,“ hovorí náš sprievodca.
Najkrajší barokový strop na východe
Hlavným architektom stavby bol po prvej obnove, po roku 1780, Gašpar Urleršpacher. Je to významný architekt, ktorému sú pripisované viaceré významné stavby minimálne na území Šariša. On dokonca vyzdobil v exteriéri profiláciu okolo okenných výplní a rôznymi rastlinnými výzdobami. Vyzdobil aj takzvaný hlavný alebo žltý salón, ktorý slúžil na audiencie, teda na prijímanie hostí pre grófsku rodinu Dessewffyovcov. „Ten salón je skutočne veľmi pekný. Jeho rekonštrukcia v roku 1971 stála jeden milión československých korún. Má jeden z najkrajších barokových štukových stropov vo svetských budovách na východnom Slovensku,“ konštatuje inžinier Bruss.
Strecha s protipožiarnymi snímačmi
Návštevníci salón, ani ostatné miestnosti v kaštieli,ešte nemôžu obdivovať. V súčasnosti totiž prebieha v celej budove rekonštrukcia. Zriaďovateľ – Prešovský samosprávny kraj investoval do rekonštrukcie v prvej etape viac ako 860-tisíc eur a v druhej etape potrebujeme dohromady takmer 1,8 milióna eur. „Spolu s projektantom pánom Tomášom Haviaroma ďalšími odborníkmi sme pripravili projektna celkovústavebnú obnovu interiéru kaštieľa. V tejto súvislosti tu prebehol aj architektonicko- historicky výskum. Vznikol veľmi kvalitný projekt, ktorý bez jednej pripomienky nadriadený štátny orgán, ktorým je Pamiatkový úrad, schválil. A v roku 2022 začala rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa. Dokončená má byť do roku 2028 konštatuje Samuel Bruss. Ako sa dozvedáme, rekonštrukcia myslí už aj na bezpečnosť a ochranu pred požiarmi. Napríklad do vzácneho historického krovu manzardovej konštrukcie inštalovali protipožiarne snímače – hlásiče požiaru a dymu. Určite je to dobrá vec, veď všetci si pamätáme, ako skončil hrad Krásna Hôrka alebo objekty v Banskej Štiavnici.
Lustre á la Mária Terézia a plynová kotolňa
„Podľa historických fotografií sme dali vyrobiť nové svietidlá – päťdesiatosem vzácnych krištáľových lustrov – typ „Mária Terézia“. Vybudovali sme nové sociálne zariadenia – toalety na prízemí a prvom nadzemnom podlaží pre návštevníkov, vybudovali sme novú plynovú kotolňu a vymenili elektroinštaláciu,“ vyratúva náš sprievodca. Samuel Bruss priznáva, že sa nedokáže odosobniť a rekonštrukciou doslova žije. Je šťastný, že sa k tejto rozsiahlej obnove pristúpilo.
„Už 13 rokov pracujem v Kaštieli v Hanušovciach. Poznám potomkov grófskej rodiny – dcéru posledného hanušovského grófa, ktorá navštívila kaštieľ v roku 2018. Volá sa Ilona Vam Thuil Dessewffy a prišla sem aj so svojím manželom – holandským šľachticom. Podarovala nám vzácne fotografie jej otca a jej predkov, ktorí tu žili. Kaštieľ patril do roku 1935 jej starému otcovi grófovi Emilovi Dessewffymu a jej otcovi Júliusovi do roku 1941, teda do obdobia konfiškácie. Grófka Ilona žije v Brazílii a my si skoro denne píšeme, cez emaily. Informujem ju o stave prebiehajúcej rekonštrukcie,“ hovorí Samuel Bruss.
Viadukt stavali väzni
Po rekonštrukcii však tunajšie múzeum neponúkne len históriu rodu Dessewffy. Vytvoria tu takpovediac multifunkčné múzeum, ktoré zobrazí viacero období tohto regiónu. Návštevníci uvidia, ako vyzerala škola v 60. rokoch minulého storočia, ktorá bola zriadená priamo v priestoroch kaštieľa. Niektorí tunajší pamätníci si určite spomenú, ako tu „drali lavice“. V jednej miestnosti inštalujú veliteľstvo pracovného tábora, ktoré tu bolo zriadené počas výstavby železničnej trate aj známeho hanušovského viaduktu . „Išlo o kruté obdobie, kedy na tejto trati pracovalo viac ako 4-tisíc väzňov. Takto si pripomenieme smutné obdobie Slovenského štátu,“ vraví Samuel Bruss.
Archeologické múzeum
V suteréne kaštieľa, ktoré má oficiálne pomenovanie – grófske, alebo kaštieľske pivnice, je zriadené archeologické múzeum. Sú tu vystavené originálne archeologické nálezy z výskumov a zberov, ktoré tunajšie múzeum získalo počas svojej 50-ročnej histórie. Medzi vzácne exponáty patrí napríklad jedinečný súbor predmetov z doby bronzovej z neďalekého Oblíka, ktoré datujeme do obdobia mladšej doby bronzovej.
Archeopark – história pre deti
Neďaleko kaštieľa na trávnatej ploche je zriadený Archeopark ako živé múzeum pod holým nebom. Exteriérová expozícia prezentuje repliky stavieb z originálnych archeologických výskumov z východného Slovenska. Návštevník tu môže napríklad vidieť v akých objektoch žili ľudia od neolitu až po včasný stredovek. Archeopark má veľký úspech hlavne u detí, do príbytkov totiž môžu vchádzať a lepšie si predstaviť, ako to vyzeralo pred tými tisíckami rokov. V Archeoparku je inštalovaná aj funkčná sklárska pec. Je to výnimka, lebo nie je z východného Slovenska, ale z Bratislavy a pôvodne pochádza z 9. storočia. Každý rok tu organizujú sklárske workshopy s odborníkmi na historické sklo. Pec prirodzeným kúrením vyhrejú až na neuveriteľných 1 300 stupňov a sklárski majstri z Lednických Rovní vyrobia takzvanú archeo-fajansu – sklenené repliky výrobkov z dôb minulých.
Ešte jeden kaštieľ
Pri vstupe do areálu hanušovského kaštieľa najprv prejdete popri inom kaštieli – je to renesančný Šóšovský kaštieľ, alebo kaštieľ Šóšovcov. Táto budova sa nazýva Malý kaštieľ. Do roku 1980 sa ani nevedelo, že táto stavba bola šľachtickým sídlom. Patrila „soľnobanským“ Šóšovcom a to minimálne od roku 1564. Ich jediným rodovým sídlom sa stal po roku 1592, keď bol zničený ich hrad nad Soľnou Baňou.
Kampanologický skvost
Vedľa Veľkého kaštieľa stojí ranogotický rímskokatolícky kostol s renesančnou zvonicou. Kostol je dnes zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie a posledný dendrologicky výskum drevných častí dokazuje, že je z roku 1250. Postavili ho kanonici Božieho hrobu z Jeruzalema, ktorí získali toto územie od Kráľa Ondreja II. v roku 1212. Vedľa kostola je vzácna renesančná zvonica, v ktorej je uložený najväčší zvon Vranovského okresu – váži 1 200 kilogramov a je to Campananobilissima ako najvznešenejší zvon. Odlial ho v roku 1637 Andrej Vird, zvonolejársky majster z Prešova. Je to dokonca jeho najväčšie dielo a obrý zvon možno pokojne označiť za kampanologický skvost na Slovensku.
Viera Mašlejová
Foto: autorka, Kaštieľ Hanušovce
