Osobnosti, ktoré poznáme všetci z obrazoviek a javísk divadiel, ale aj také, ktorých tvár nepoznáme, pretože tvoria v súkromí svojich izieb. Vytvárajú umenie, ktoré obohacuje a skrášľuje náš život, prinášajú posolstvá a témy na zamyslenie. Také sú aj tri dámy, nominované v ďalšej kategórii.
Teší ma, že niečo po mne zostane
„Keď v roku 2008 vyšla moja prvotina Zlatníkova chovanica, s prekvapením som si uvedomila, že som vlastne prvá autorka na Slovensku, ktorá píše moderné historické romance inšpirované našou históriou zo stredovekého Uhorska. To ma nadchlo, inšpirovalo a drží ma dodnes,“ hovorí spisovateľka JANA PRONSKÁ
Napísať historickú romancu neznamená len vymyslieť ľúbostný príbeh a zaujímavú zápletku. Ak má byť dej zasadený do histórie (v tomto prípade väčšinou do stredovekého Uhorska), vyžaduje to od autorky veľa hodín štúdia, vyhľadávanie a objavovanie osobností, legiend a mýtov, zabudnutých čriepkov minulosti. Práve toto, ako aj slobodu tvorby a voľnosť pri výbere tém, na svojej práci Jana Pronská miluje. Od roku 2008, keď vyšiel jej prvý historický román Zlatníkova chovanica, má na konte už 26 kníh. Dvadsiata siedma sa práve pripravuje na vydanie vo vydavateľstve a už pracuje na ďalšej. Každá z jej kníh sa zaradila medzi bestsellery a Jana Pronská sa každoročne umiestňuje medzi piatimi najpredávanejšími slovenskými autorkami v ankete Panta Rhei Awards. V roku 2019 sa stala Spisovateľkou roka.
No okrem ocenení má dobrý pocit aj z toho, že dokázala čiastočne nalomiť predsudky, že historická romanca je iba pre určitý okruh čitateliek. Podarilo sa jej presvedčiť čitateľov, že v nej spolu s ľúbostným príbehom môže byť omnoho viac, a tak dnes jej knihy čítajú ženy i muži každého veku. Na besedách s čitateľmi ju poteší, keď jej niekto povie, že vďaka jej knihám sa viac začal zaujímať o našu históriu, že si zamiloval stredoveké Slovensko a sám pokračuje ďalej – hľadá fakty a informácie… „Vtedy si uvedomím, že to, čo robím, nie sú len slová vkladané do viet, že po mne predsa len niečo zostane – hlbší patriotizmus, hrdosť na predkov, poznanie, že je toľko vecí, na ktoré môžeme byť pyšní. Vtedy cítim hrdosť na to, čo sa mi podarilo a neuveriteľnú vďačnosť za to, že som tú možnosť dostala,“ vyznáva sa.
K jej životnému šťastiu a spokojnosti prispieva aj rodina. „Mám skvelého manžela a najúžasnejšieho podporovateľa, akého by som si mohla priať. Sme spolu viac ako tridsať rokov a nemenila by som ani deň. Máme spolu tri úžasné deti – Michala, Tomáša a Veroniku, na ktoré som hrdá a veľmi si želám, aby sa im darilo a mali možnosť plniť si sny tak, ako sa to podarilo mne.“
„Mala a mám svoju prácu rada, preto aj tie najťažšie úlohy boli pre mňa vždy radosťou. Práca mi naplnila život. Dúfam, že som sa nenarodila zbytočne.“ To je vyznanie známej herečky, dabérky, vysokoškolskej pedagogičky a recitátorky IDY RAPAIČOVEJ.
Hudba mi vždy pomohla
Frivolná Grófka Erdodyová v legendárnom filme Pacho, hybský zbojník patrí k nezabudnuteľným a mnohým divákom sa pri vyslovení mena Idy Rapaičovej vybaví práve táto jej úsmevná postava. V roku 1975, keď film vznikol, však mala táto herečka na konte už desiatky filmov a televíznych inscenácií, v ktorých dostala možnosť preukázať svoj komický aj dramatický talent. A už od roku 1967 bola „doma“ na javisku Divadla Nová scéna. „Začiatky bývajú vždy krásne, hoci ťažké. Tam je najviac pochybností, snov i nádeje. Pre herečku je veľmi dôležitá prvá úloha, s ktorou sa postaví na dosky, ktoré znamenajú svet. U mňa to bola nepochybne Johanka z Arcu v inscenácii Škovránok z roku 1969,“ spomína na prelomovú úlohu, ktorá sa navždy vryla do pamäti nielen jej, ale aj mnohým milovníkom divadla. „Takú rolu prajem každej mladej začínajúcej herečke. Vtedy som si konečne bola istá, že moje rozhodnutie odísť od klavíra a venovať sa divadlu bolo správne.“
Krátkou kapitolou v jej živote bolo aj pôsobenie v politike, jedno volebné obdobie bola poslankyňou národnej rady, ale potom sa vrátila k hereckej práci. Z Novej scény po tridsiatich piatich rokoch odišla, ale hosťovala v divadlách vo Zvolene, v Nitre, Prešove a v Spišskej Novej Vsi, v rozhlase moderovala reláciu pre seniorov, občas ešte prijme úlohu v televízii či filme. Svoje skúsenosti a vedomosti odovzdávala študentom herectva na VŠMU a neskôr na Akadémii umenia v Banskej Bystrici. V januári 2013 jej prezident SR Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž II. triedy za mimoriadny prínos v oblasti kultúry.
Ida Rapaičová bola dlhé roky vydatá za známeho bratislavského lekára –gynekológa Jozefa Zajaca, s ktorým vychovali syna a dcéru. Po jeho smrti žije s deťmi a tvrdí, že jej život je stále plný zážitkov. Veľa číta, vyšíva, rada pečie a varí, občas si zahrá aj na klavíri, ale iba vtedy, keď nikto nie je doma. Rada chodí na koncerty, pretože hudba, ktorú kedysi študovala, ju sprevádza po celý život.
„Milujem spätnú väzbu od diváka, energiu, ktorú vedia ľudia vrátiť, tie motýle v bruchu, keď nikdy neviem, čo sa vlastne stane a ako to dopadne, a v neposlednom rade potlesk, standing ovation.“ Takto pomenúva speváčka a herečka NELA POCISKOVÁ najkrajšie momenty svojho povolania.
Opäť sa z práce teším
Na konkurz do Divadla Nová scéna, kde Ján Ďurovčík hľadal hlavnú predstaviteľku do pripravovaného muzikálu Neberte nám princeznú, poslala Nelu jej učiteľka spevu v základnej umeleckej škole. Nela mala vtedy štrnásť rokov a dnes to hodnotí tak, že sa ocitla v správnom čase na správnom mieste. „Repertoár Mariky Gombitovej som poznala od A do Z, pretože je to idol mojej mamičky, vedela som zaspievať úplne všetko a tak som dostala ponuku podskúšavať hlavnú postavu. Po troch mesiacoch driny som však hrala druhú premiéru, následne sa mi otvorili dvere do divadla… a už ten vlak iba zrýchľoval…“ Nikdy v živote nezabudne na potlesk na prvej verejnej generálke. „Bol to zlomový moment, keď som si povedala, že toto je to, prečo to chcem robiť… Je to neopísateľný pocit.“
Dnes si pri spätnom pohľade uvedomuje aj tienistejšiu stránku svojho raketového úspechu. Prišla o možnosť tešiť sa z postupných krokov, ktorými by k úspechu dospela a vážiť si to… V šestnástich dostala jednu z hlavných postáv v televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade, nasledovalo Búrlivé víno, ďalšie muzikály, účinkovanie v šou Let´s Dance, v roku 2009 sa s Kamilom Mikulčíkom dostali na finále pesničkovej súťaže Eurovision Song Contest do Moskvy… Bol to závratný kolotoč. „Na scénu som sa dostala veľmi mladá, musela som znášať tlak, zodpovednosť, stres a trému, a to si, samozrejme, vypýtalo svoju daň. Okolo dvadsiatky mi nebolo ani trochu dobre. Od štrnástich rokov som cítila na seba veľké nároky, nechcela som sklamať a moja práca pre mňa prestala byť radosťou. Prevažoval stres a úzkosť.“
Stiahla sa a čoskoro sa jej narodili dve deti „Štyri roky som zostala doma a dnes môžem povedať, že to boli práve deti, ktoré ma zachránili. Dali mi odstup od mojej práce, iný pohľad na to, čo je v živote dôležité a dôveru vo vlastné sily.“ Priznáva však, že ešte stále je pre ňu náročné znášať tlak okolia, musí pracovať na tom, aby si veľmi nepripúšťala, že je verejne známa osoba, že stratila súkromie a ľudia si o nej rozprávajú, súdia a kritizujú…
Hlasovať môžete od 06. februára 2025 16:00 do 04. júna 2025 – 11:00 prostredníctvom SMS na číslo 7400 v tvare SR 1 – 28, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo Online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie
Cena SMS je 1 eur s DPH., službu zabezpečuje spoločnosť goodgames, s.r.o.
Príklad hlasovania formou SMS: Ak chcete dať hlas nominantke číslo 1, tak pošlite SMS v tvare SR (medzera) číslo kandidátky na číslo 7400
