Prečítajte si rozhovor s psychologičkou Katarínou Lesayovou v ktorom sme sa zamerali na to, ako zlepšiť partnerské vzťahy a čo spraviť pre to, aby nám bolo samým so sebou lepšie.
Počas pandémie utrpeli aj medziľudské vzťahy, kedy mnohé páry nemohli byť spolu kvôli problémom s cestovaním.. Mnohé sa však aj prirodzene „vyčistili“. Funguje to tak v našom vnútornom nastavení, že počas ťažkých dlhotrvajúcich momentov vyplávajú na povrch tie pravé emócie a zahodíme veškeré masky?
To veľmi závisí od charakteru tých „ťažkých dlhotrvajúcich“ momentov a od stratégií, ktoré si ľudia zvolia na ich zvládanie. Keď sa pozrieme na pandemickú situáciu pre mnohé páry bola náročná buď tým, že spolu nemohli byť, alebo naopak tým, že zrazu spolu boli oveľa viac a pre iné pandémia priniesla iné súvisiace napr. ekonomické problémy, ktoré priniesli konflikty a rozpad vzťahu. Takže spúšťače sú rôzne. Vo všeobecnosti fungujeme tak, že ak je nejaká naša potreba nenaplnená, začne sa hlásiť emóciami, ktoré nám dajú vedieť, že niečo nie je v poriadku. Pri práci s klientmi to rada prirovnávam k prístrojovej doske v aute. Keď autu niečo chýba, rozsvieti sa kontrolka. Rovnakú funkciu majú naše emócie, pomáhajú nám udržiavať rovnováhu a hlásia nám, že niečo nie je v poriadku (v prípade pozitívnych emócií, že niečo je v poriadku). Komplikovanejšie je ale to, že nemáme jasný manuál alebo jednu kontrolku jasne prepojenú s jednou potrebou a väčšinou ide o mix rôznych potrieb a rôznych emócií, v ktorých sa nám ťažko orientuje a nie sme naučení im rozumieť. Takže, keď sa cez túto teóriu pozrieme na náhly nástup pandémie, pre väčšinu z nás to znamenalo obrovskú a náhlu zmenu. Zrazu boli silno nenaplnené naše potreby istoty a bezpečia, nikto nevedel, čo sa bude diať, ako dlho to bude trvať a či to vôbec my a naši blízki prežijeme. To u väčšiny ľudí aktivovalo strach, u mnohých hnev, zúfalstvo, beznádej apod. Takže emócie už boli vyplavené a do toho prišli zmeny v každodennom fungovaní, niekto bol zrazu doma sám a mal nenaplnené potreby blízkosti, zdieľania, priateľstva a lásky, niekto mal zase doma príliš veľa ľudí a nenaplnené potreby súkromia, vlastného priestoru a kľudu a pocity nešťastia, zúfalstva a hnevu sa stupňovali. A tu nastupuje schopnosť porozumieť vlastným emóciám a vedome si zvoliť stratégie, ako situáciu zvládať. Ľudia, ktorí vedia pomenovať svoje emócie a ich zdroj, napr. hnevám sa a som podráždený, lebo mi chýba vlastný priestor a čas pre seba a vedia prebrať zodpovednosť za situáciu, si môžu nastaviť veľmi efektívnu stratégiu a dohodnúť si s partnerom alebo partnerkou systém, napr. kedy kto z nás pôjde sám na prechádzku, alebo si vezme „time-out“ a zavrie sa sám v izbe so svojou knižkou, hudbou a pod., podľa toho, čo mu najlepšie „dobije baterky“, aby mohol záťažovú situáciu dlhodobo zvládať. V našej spoločnosti je ale veľmi časté nepreberať zodpovednosť za svoje emócie, ale hľadať vinníka vonku. Potom živíme myšlienky ako „hnevám sa na partnera,… …lebo mi stále zavadzia, …lebo nerobí to, čo chcem, … lebo to nerobí tak, ako si ja myslím, že je to správne … A to je v záťažových situáciách výborná pôda pre vznik konfliktov a ak trvajú dlhodobo, tak aj pre rozpad vzťahu.
Zdražovanie, neistá spoločenská situácia aj pretrvávajúca vojna u susedov neprináša do domácností pokoj, skôr naopak. Ľudia sú podráždení a mnoho krát reagujú vyhrotenejšie než by samy predpokladali. Existuje „návod“ na to, ako upokojiť sám seba?
Tu nadviažem na moju predchádzajúcu odpoveď. Mojim klientom, keď sa cítia podráždení a frustrovaní odporúčam dve základné techniky. Prvá je pravidelne sa zamerať na svoje pocity a naplnené aj nenaplnené potreby, vyčleniť si večer alebo ráno čas a zamyslieť sa, čo mi chýba, ktoré baterky mám vybité a čo si viem naplánovať, aby som si ich vedome dobila. Druhou technikou je sústrediť sa vo frustrujúcich situáciách vedome na to, čo viem v danej chvíli ovplyvniť, na čo mám dosah a tam investovať svoju energiu. Často máme tendenciu rozčuľovať sa nad vecami, ktoré vôbec nevieme ovplyvniť a tým pádom si úplne zbytočne uberať energiu. Môj obľúbený príklad je počasie. Poznám viacero ľudí, ktorí si nechajú náladu pokaziť tým, že je iné počasie, ako by si želali. Vtedy odporúčam zamerať sa na to, čo si v takomto počasí môžem obliecť a čo v ňom môžem robiť, aby som sa cítila dobre a aby som si deň užila za každého počasia.
A rovnako to môžem urobiť aj v ťažkých životných alebo spoločenských situáciách. Napr. pri vojne na Ukrajine neviem ovplyvniť, či a kedy skončí, ale viem ovplyvniť to, či sa rozhodnem pomôcť a ako, alebo aj to, koľko informácií a detailov chcem sledovať, aby ma príliš nezaplavovali.
