Jozef Krištoffy z Martina dobre poznal Ondreja Húserku, horolezca, čo pred pár dňami zahynul v Himalájach. Boli horolezeckí kolegovia a priatelia. Preliezli spolu Patagóniu a absolvovali expedíciu v Kirgizsku. Pre Jozefa to bola spočiatku neuveriteľná správa, že Ondrejovi sa niečo v Himalájach stalo.
„Poznali sme sa už od skorej, potom v roku 2012 a 2013 sme boli spolu na reprezentačných sústredeniach. Prvé vážnejšie lezenie sme absolvovali v roku 2017, keď sme išli na expedíciu do Kirgizska a to do doliny Aksu. Boli sme tam síce štyria, ale s Ondrom som strávil veľa času, lebo sme liezli v stene častokrát sami dvaja. Ondro bol naozaj dobrý chalan, bol veľmi pozitívny, usmiaty, bol skromný. Bol to výborný alpinista a bol aj inteligentný a vzdelaný. Takže ja mám na Ondra naozaj veľmi dobre spomienky.
Liezli sme potom spolu aj na štyroch expedíciách v Patagónii. Vždy sme sa vedeli dohodnúť, zladiť. Aj keď nás chytila búrka, dostali sme sa do vážnejších situácií, tak medzi nami vládla kamarátska atmosféra. Nikdy sme sa nejako nepohádali, nevyhrotila sa medzi nami situácia. Jeden druhému sme si pomohli, na Ondra som sa vedel vždy na sto percent spoľahnúť aj po ľudskej stránke, samozrejme, aj lezecky. Poznám aj jeho celú rodinu – má dvoch bratov a dve sestry a aj dlhoročnú priateľku. Taktiež sa poznám aj s jeho rodičmi.
Spočiatku som tomu nemohol uveriť, lebo Ondro, hlavne čo sa týka po lezeckej stránke, bol naozaj pozorný, zodpovedný človek. Vždy vedel predvídať nebezpečenstvo, vedel zohľadniť zvraty počasia, vedel „načítať“ výstupové a zostupovej cesty. Jeho skúsenosti v horách boli veľmi rozsiahle. Sám dobre vedel, že zostup dole je tá nebezpečnejšia časť celej výpravy, respektíve lezenia.
Na vrchole vždy pripomínal, že ešte treba aj zostúpiť dole. Skutočne som nemohol nejako prijať – absorbovať informáciu, že by sa mu niečo mohlo stať. My sme na začiatku mali nejednoznačné informácie – mal pre neho ešte letieť záchranný vrtuľník. Nevedeli sme, aká je reálna situácia. Potom prišla tvrdá realita. Ondro mi bude určite chýbať, rovnako tak aj jeho priateľom a celej rodine.“
Psotka zahynul tiež v Himalájach
Jozef Psotka a Zoltán Demján boli prví Slováci, čo stáli na vrchole Mount Everestu. Najvyšší vrchol sveta – 8 848 metrov, dosiahli bez kyslíkového prístroja, a to v roku 1984 spoločne so šerpom Ang Rita. Počas zostupu dole sa Psotka od svojich spoločníkov oddelil a po vyše tisíc metrovom páde do Západného kotla zahynul.
Viera Mašlejová
Foto: Jozef Krištoffy
