Poznali ju starí Rimania a svoju nezastupiteľnú úlohu zohráva aj v našom, digitalizovanom svete. O jej histórii, súčasnosti, ale aj víziách do budúcnosti sme sa porozprávali s Mgr. Martinom Vančom. PhD., výkonným manažérom odboru Poštovej filatelistickej služby a Poštového múzea.
Kedy a v akom období vznikol prvý poštový úrad na našom území?
Po zániku Západorímskej ríše prirodzene zanikol aj administratívny aparát prevádzkujúci cestnú sieť s poštovými stanicami. S pokusom o ich obnovenie na území Uhorska sa môžeme stretnúť až počas vlády renesančného panovníka Matúša Korvína, ktorý v 2. polovici 15. storočia vybudoval takmer po celom území kráľovstva systém poštových staníc pre ľahšie konské záprahy. Prvá stála poštová linka vedúca cez naše územie sa datuje do roku 1530, keď Ferdinand I. Habsburský nariadil vytvoriť poštové spojenie medzi Viedňou a Bratislavou. Poštová stanica sa nachádzala pravdepodobne na dnešnej Poštovej ulici a bola tu v prevádzke až do 18. storočia, keď bola presťahovaná do objektu rokokového paláca stojaceho na mieste dnešnej Hlavnej pošty v Bratislave. Poštové stanice neprevádzkoval štát, licenciu na poskytovanie poštových služieb poskytli Habsburgovci rodu Thurn-Taxis. Uhorský poštmajster Matej Taxis vybudoval v rokoch 1552 – 1556 ďalšiu poštovú linku z Bratislavy do Sedmohradska cez Hlohovec, Slovenské Pravno, Ružomberok a Košice známu pod menom Magna Via. Na tejto trase bolo zriadených 56 prepriahacích staníc pre kone a okrem spracovania poštových zásielok sa tu poskytovali aj pohostinské a ubytovacie služby. Jednou z nich bola aj poštová stanica vo Veľkých Ripňanoch, ktorej výstavba sa datuje do roku 1605. Považuje sa za najstaršiu zachovanú poštovú budovu na Slovensku. (obr. 1).
Veľkými reformátormi bol cisár Karol VI. a jeho dcéra Mária Terézia. Ktoré ďalšie významné osobnosti ešte treba v tejto súvislosti spomenúť?
Cisár Karol VI. v roku 1722 urobil prvý krok k zoštátneniu poštových služieb. Uzavrel s dedičným dvorským poštmajstrom Karolom Jozefom Paarom a jeho rodinou dohodu o výkone poštových služieb v Habsburskej monarchii. Následne cisárovná Mária Terézia vydala v roku 1748 dva poštové patenty s cieľom odstrániť porušovanie kráľovského regálu a príčiny vedúce k únikom ziskov pošty. Spolu s administratívnymi zmenami sa postupne modernizovala aj samotná technológia prepravy poštových zásielok. Za významný medzník pri zrýchlení prepravy zásielok považujeme rok 1823, keď riaditeľ Správy poštových vozov vo Viedni Maximilián Ottenfeld zaviedol do prevádzky nový typ poštových rýchlovozov. (obr. 2) Ottenfeldova reforma sa netýkala len rýchlosti prepravy zásielok, ale aj odstránenie dlhých zastávok na staniciach, čím došlo k neprerušovaným jazdám najmä v nočných hodinách a vďaka dobre odpruženým vozom aj k zvýšeniu komfortu prepravovaných osôb. Za ďalšiu revolučnú zmenu v dejinách pošty je možné považovať aj poskytovanie telegrafických a telefonických služieb a to v súvislosti s prudkým rozvojom bezdrôtových technológií v polovici 19. storočia. Významnou mierou sa do dejín techniky zapísal slovenský rodák žijúci v Amerike, Jozef Murgaš.
Nielen história pošty ako takej je zaujímavá. Aj budova v ktorej sídli a ktorá sa stala jednou z ikonických budov Bratislavy. Aká je jej história?
Ako som už uviedol, neodmysliteľnou súčasťou pošty bolo od konca 19. storočia aj poskytovanie telekomunikačných služieb. Za účelom zefektívnenia tohto druhu činností bolo riadenie pôšt a telegrafov zaradené do portfólia novovytvoreného ministerstva obchodu a v roku 1896 bolo Hlavné riaditeľstvo pôšt a telegrafov transformované na Generálne riaditeľstvo pôšt a telegrafov. Starší rokokový palác, postavený barónom Wachtlerom v 2. polovici 18. storočia, bol v 19. storočí upravený pre sídlo Uhorského kráľovského poštového riaditeľstva, čo súviselo práve s rozvojom telegrafných služieb. Bola sem presťahovaná telegrafná prevádzka z budovy na Obchodnej ulici. Palác čoskoro prestal vyhovovať nárokom kladeným na prevádzkovanie modernej pošty a preto bol zbúraný a na jeho mieste bol postavený Gyulom Pártosom (1845 – 1916) nový palác v ekletickom štýle, reprezentujúci stabilitu Uhorského kráľovstva. K najkrajším interiérom v meste patrila, ale aj v súčasnosti stále patrí, listová hala s farebnými secesnými vitrážami v elipsovitej kupole. V rokoch 1928 – 1930 bola budova nadstavaná zo strany námestia SNP o ďalšie poschodie, čo však negatívne poznačilo vzhľad budovy. Posledná masívna rekonštrukcia bola realizovaná v roku 1998 a to najmä modernizáciou technickej infraštruktúry.
Slovo „pošta“ sa hádam ani nedá vysloviť bez slov „poštová známka.“ Kedy vznikla prvá poštová známka a kto sa o to pričinil?
Za vynájdením fenoménu zvaného poštová známka stojí anglický Sir Rowland Hill (1795 – 1879), ktorý sa od roku 1823 sa zaoberal reformou anglickej pošty. Najprv vypracoval pre Britskú kráľovskú poštu súhrnný materiál „Poštová reforma, jej dôležitosť a uskutočniteľnosť“, na základe ktorej uzrela v roku 1840 svetlo sveta prvá známka – jednopencová „Penny Black“ s portrétom kráľovnej Viktórie. Poštová známka, ktorou si odosielateľ predplácal poštovú listovú službu, mala za cieľ odstrániť množiace sa prípady neuhradenia zásielky po jej doručení, ako bolo do tej doby zvykom. Na území Habsburskej monarchie boli prvé známky s motívom cisárskeho erbu s dvojhlavým orlom vydané 1. júna 1850. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 pristúpila Uhorská pošta k vydaniu vlastných známok s motívom Františka Jozefa I., ktoré však boli technicky realizované v Rakúsku, keďže Uhorsko nemalo potrebné polygrafické vybavenie.
Poštové známky sú dnes zberateľskými cennosťami a ich umelecká hodnota sa môže porovnávať s obrazmi a inými vzácnymi výtvarnými hodnotami. Ktoré dnes patria k tým najcennejším pokladom filatelistov?
Širšia verejnosť asi najviac pozná poštovú známku pod názvom „Modrý mauricius“, ktorá bola vydaná britským miestodržiteľom ostrova v roku 1847 s chybným označením POST OFFICE namiesto POST PAID. Po zistení tohto nedostatku boli známky stiahnuté z obehu, a preto, že sa ich zachovalo málo, sú na filatelistickom trhu veľmi cenené. Málokto však vie, že najvzácnejšie nie sú samotné známky „Modrého mauricia“. Keďže poštové známky sú určené na nalepenie na list ako potvrdenka o úhrade poštových služieb, najcennejšie sú celistvosti s nalepenými známkami mauricia, ktoré prešli poštou a to nielen s Modrým, ale aj s Červeným mauriciom“. Najznámejším a najdrahším je tzv. List z Bordeaux, na ktorom je nalepený tak „Modrý“ ako aj „Červený Mauricius“ z roku 1847, ktorý bol vydražený v roku 2021 za 11 miliónov Eur.
Ktoré slovenské známky patria k tým najcennejším, o ktoré sa najviac zaujímajú filatelisti?
Z hľadiska finančnej hodnoty známky by mala byť najhodnotnejšia emisia prezidenta Michala Kováča z roku 1993. Zaujímavá je tým, že na niektorých exemplároch absentuje nominálna hodnota 3 Sk, ktorá pri tlači „vypadla“ z dôvodu chyby hĺbkotlačového valca stroja WIFAG a ušla aj manuálnej kontrole zodpovedných pracovníkov pri výstupnej kontrole v Poštovní tiskárne cenin Praha. Podľa neoverenej informácie bol celý tlačový list v počte 100 ks známok zakúpený nemenovaným filatelistom na pošte v Nitre, následne natrhaný na kusy a predávaný raritne ako štvorblok za 250 Eur/ks. Celý tlačový list týchto známok by teda mal v prípade objavenia sa na trhu zrejme hodnotu cca 25 000 Eur, čo nie je úplne zanedbateľná suma. (obr. 5)V oblasti zberateľstva poštových známok platí základné pravidlo, že najcennejšie je to, čoho je málo a čo obsahuje nejakú odchýlku, teda chybu tlače.
Ako vlastne vzniká známka?
Poštové známky sú vydávané na základe emisných plánov schválených Ministerstvom dopravy SR s dvojročným časovým predstihom. Tvorba poštových známok je veľmi špecifická. Umelec musí pri tvorbe grafického návrhu zohľadniť povinné označenia krajiny pôvodu (SLOVENSKO) a nominálnu hodnotu, resp. špecifický symbol, korešpondujúci s cenou za príslušnú listovú zásielku. Okrem toho musí zvážiť kritérium čitateľnosti motívu, keďže návrhy sa predkladajú v 6-násobnom zväčšení a zmenšení do finálneho formátu, ktorý môže byť veľký len 2×3 cm, musí byť zrejmé, čo je na poštovej známke zobrazené. V závislosti od plánovanej technológie tlače poštových známok sa komisia zaoberá aj odporúčaním rytca poštových známok, pretože niektoré emisie, určené výhradne pre filatelistov, Slovenská pošta, a.s., stále vydáva vysokokvalitnou a umelecky veľmi hodnotnou technikou oceľotlače z plochých platní. (obr. 6)Najmä technika viacfarebnej oceľorytiny je unikátnym česko-slovenským patentnom, ktorý neovláda okrem našich rytcov nikto na svete. Práve z tohto dôvodu Slovenská pošta, a.s., zvažuje zaradenie tejto grafickej techniky do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva sveta UNESCO. Nie nadarmo sa preto hovorí, že tvorba známok je najťažšou grafickou disciplínou a rytina známok kráľovskou grafickou disciplínou.
Slovenská pošta vydáva známky aj k rôznym výročiam a významným podujatiam. Tohto roku sa aj Slovenský deň kroja mohol pochváliť vlastnou pamätnou známkou. Čo vás najviac inšpirovalo k jej vydaniu?
Okrúhle výročia a podujatia sú prirodzene témy, ktoré sú názvami samostatných emisných radov, slúžiacich na reprezentáciu a propagáciu Slovenskej republiky, keďže poštové známky sú v súčasnosti jedinou vydávanou ceninou s označením názvu štátu SLOVENSKO. Od roku 2023 sú pre verejnosť k dispozícii aj nové poštové známky použiteľné v poštovom styku s názvom SLOVENSKÁ REUBLIKA, ktoré sa nevydávajú podľa vopred ministerstvom dopravy SR schválených emisných plánov, ale na základe objednávky fyzických alebo právnických osôb. Podmienkou vydania takejto známky je objednávka min. 6 tisíc kusov známok a úhrada výrobných nákladov. Takýmto typom poštovej zámky je aj emisia Slovenského dňa kroja, ktorého 7. ročník sa konal v Banskej Bystrici 1. septembra 2024, a ktorého bola Slovenská pošta, a.s., reklamným partnerom. Poštové známky boli vydané v dvoch odlišných prevedeniach: verzia č. 1 obsahovala identickú poštovú známku s motívom loga podujatia a verzia č. 2 šesť krojov z rôznych regiónov Slovenska. (obr. 7)
Foto :
www.filatelieceskoslovensko.cz
Slovenská pošta, a.s.
Jozef Česla, st.
