„Fičali“ sme na nej, keď sme boli malí a aj dnešné deti majú rady jej veršovanky, básničky, či rozprávky. Mária Rázusová-Martáková patrí k našim uznávaným spisovateľkám a poetkám. Tohto roku si pripomíname 60 rokov od jej úmrtia.
Mária Rázusová-Martáková mala talent a vedela, ako osloviť detskú dušu. Dôkazom, že nešlo v úvodzovkách o nejaké jednoduché detské rýmovačky, je dnešná generácia. Spomeňme napríklad detskú knižku Zatúlané húsa. Veršovaný príbeh známej autorky pre deti a mládež rozpráva o malom húsatku, ktoré sa odtrhlo od kŕdľa a zatúlalo. Pri hľadaní mamičky stretáva rôzne zvieratká, čo žijú na gazdovskom dvore. Knižka, ktorá v rovnakej úprave vyšla už v 10. vydaní, ba aj v iných jazykoch – si naozaj zaslúži obdiv. Ako sa vraví, jej hodnotu preveril ten najväčší kritik – čas. Podľa vydavateľstva Mladé letá, ktoré knižku vydalo, je to preto, že autorka nezobrazuje svet na ružovo. Ukazuje aj záporné stránky a nebezpečie. Deti poúča, že za neopatrnosť sa pyká. Stačí len na chvíľu zmiznúť mamke z dohľadu a svet je zrazu nevľúdny, nebezpečný, nevšímavý. Príbeh napokon vyústi do dobrého konca – zatúlané húsatko znovu nájde pocit bezpečia pod mamkinými ochrannými krídlami.
Varila myšička kašičku…a ďalšie
Alebo chronicky známa rozprávka o neposlušných kozliatkach a zlom vlkovi – Kozliatka, vyšla napríklad vo vydavateľstve v 2016.
Aj tu treba oceniť, že autorka dokáže cez príbeh deťom vysvetliť, že musia rozlišovať, čo je v živote dobré a čo zlé. A tak by sme mohli rad-radom pokračovať – Varila myšička kašičku – tieto známe rytmické ľudové riekanky, rečňovanky, povedačky, ako i veršíky z tvorby Márie Rázusovej-Martákovej, vyšli v roku 2022 a to s krásnymi ilustráciami od majstra Ľudovíta Fullu. A známyMôj macík,knižka tradičných prvých veršíkov pre najmenšie deti o macíkovi, ktorého poznajú celé generácie detských čitateľov na Slovensku. Malé leporelo s mimoriadne populárnymi básničkami pre najmenšie deti podľa ruského originálu Z. Alexandrovovej napísala Mária Rázusová-Martáková. Ďalšia známa rozprávka – O medovníkovom domčeku – ktorá rozpráva o Jankovi a Marienke, sladkých jahodách, medovníčkoch a ježibabe, vyšla v roku 2014. A len pred dvoma rokmi sa pri tejto publikácii robila dotlač.
Nostalgia pre dospelých
Jej básničky pre deti sa dostali aj do rôznych vydaní zostavených ako výber z tvorby. Napríklad dielko Do školy, čo je zošitová forma veršov, vyšla pred piatimi rokmi. Tvorba Márie Rázusovej-Martákovej je tu reprezentovaná spolu s ďalšou uznávanou spisovateľkou a poetkou – Ľudmilou Podjavorinskou. „Varila myšička kašičku a O medovníkovom domčeku máme vypredané. Môžem vám však od nej ponúknuť Ako šlo vajce na vandrovku a Bola koza rohatá. O Martákovú je záujem. A viete čo? Ja upodozrievam rodičov, že knižku Môj macík si kupujú tak trocha aj pre seba, z nostalgie,“ povedala nám predavačka v jednom z kníhkupectiev v Bratislave, keď sme sa boli opýtať na knižky pre deti od Márie Rázusovej-Martákovej. Nepriamo nám to potvrdila aj jedna mamička s dcérkou. „Zatúlané húsa a Môj macík – to máme prečítané. A Môj macík, je aj moja srdcovka,“ povedala nám pani Stanislava s dcérkou Miškou, ktoré sme zastihli v predajni.
Preč od didaktizmu
Ľubica Kepštová je bývala šéfredaktorka detského časopisu Slniečko, kde Márii Rázusovej-Martákovej vychádzali mnohé básničky, veršovanky a ďalšia tvorba pre deti. Kepštová pôsobila v Slovenskom literárnom centre a z titulu svojej funkcie sa dlhodobo zaoberala spisovateľmi a spisovateľkami, ktorí písali pre deti a mládež. Dá sa povedať, že Mária Rázusová-Martáková bola jej životná parketa.
„Jej význam je okrem iného aj v tom, že patrila k tým autorom, ktorí predznamenali nové postupy v tvorbe pre deti a mládež. Patrila k prvým autorkám, ktoré vedome začali opúšťať princípy konzervatívnej literárnej tradície a zaužívaného dobového didaktizmu. Autorkine poetické videnie sveta tak mohlo vyniknúť v tej najčistejšej podobe. Mária Rázusová-Martáková, slovenská poetka, dramatička a prekladateľka, patrí k našim najvýznamnejším spisovateľkám,“ uvádza Ľubica Kepštová.
Vyznala sa v detskom svete
Mamičky aj dnes s obľubou čítajú svojim najmenším ratolestiam pekne ilustrované knižky od tejto autorky. A samotné deti, keď sa naučia čítať, radi siahnu po jej knižkách. Čím to je, že aj po toľkých rokoch je Mária Rázusová-Martáková stále na pultoch kníhkupectiev, prečo sú jej knižky stále vydávané? „Martáková začínala ako učiteľka s veľkou empatiou a pozorovacím talentom. Nehodnotila deti, neposudzovala ich, ale s prirodzenou empatiou vnikala do ich vnútorného sveta, do ich bezprostrednej radosti, ale aj nedetského smútku. Mala silné sociálne cítenie, vnímala rôznorodosť pováh svojich žiačikov, ich emócie a fantazijné videnie, ktoré jej samej boli vlastné. To detské univerzum, spontánnu radosť a veselosť, ktorú vnášala do svojich veršov pre deti je evidentne časovo prenosná, funguje celé desaťročia, pretože prenáša esenciu lásky a blízkosti, ktorá mnohým deťom dnes bytostne chýba,“ zdôvodňuje Kepštová.
Ikonický ôsmy ročník Slniečka
A ako to bolo s časopisom Slniečko, akú úlohu zohrala spisovateľka? „Keď Martáková pre zhoršený zdravotný stav musela opustiť svoje milované učiteľské povolanie, niekoľko rokov redigovala známu matičnú edíciu Dobré slovo. Časopis Slniečko sa v tom čase stal domovskou pôdou pre jej prvé literárne pokusy, ale aj dozrievajúcu a čoraz zrelšiu literárnu tvorbu. V ôsmom ročníku Slniečka, ktoré v tom čase prekvitalo pod redakčným vedením Jozefa Cígera Hronského a Jaroslava Vodrážku, vychádzala na pokračovanie autorkina legendárna veršovaná epická báseň Stála bitka, stála… K autorkinej tvorbe však patrili aj povesti, rozprávky a ľudová slovesnosť. V povojnových rokoch 1946 – 48 Martáková Slniečko aj redigovala. V časopise dávala priestor talentovaným autorom a snažila sa zachovávať jeho kvalitu napriek postupujúcej ideologizácii,“ hovorí Ľubica Kepštová. Dodáva, že ikonický ôsmy ročník časopisu Slniečko stále opatruje, ako taký poklad. „V živote som mala šťastie stretnúť sa a zažiť mnohé nezabudnuteľné chvíle s Máriou Ďuríčkovou, Eleonórou Gašparovou či Klárou Jarunkovou, čo si veľmi vážim. Bohužiaľ, s Máriou Rázusovou-Martákovou som sa osobne nikdy nestretla,“ vraví Kepštová.
Sestra Martina Rázusa, autora Maroška
Mária Rázusová-Martáková sa narodila 28. júna 1905 vo Vrbici, dnes je to súčasť Liptovského Mikuláša. Zomrela 5. augusta 1964 v Bratislave. Rodičia boli roľníci a garbiari. Jej brat Martin Rázus sa stal významným slovenským spisovateľom, je autorom známej detskej knižky Maroško a pokračovania Maroško študuje. Ich rodný dom, kde spolu vyrastali, je sprístupnený verejnosti. „Rázusovie dom” sa nachádza na Vrbickej ulici 312 v Liptovskom Mikuláši a je venovaný Martinovi Rázusovi, jeho sestre, poetke Márii Rázusovej-Martákovej i ďalším súrodencom Michalovi a Matejovi – známym mikulášskym kníhtlačiarom. Otvorený je celoročne, v utorok a piatok od 8. do 15. hod.
Učiteľstvo zanechala pre reumu
Mária Rázusová-Martáková študovala na učiteľskom ústave v Prešove. Ako učiteľka potom pracovala v Dolnom Srní, Bratislave a Martine. V roku 1939 však učiteľské povolanie zanechala kvôli reume, ktorá ju obmedzovala v pohybe. Odišla redigovať už spomínané Dobré slovo a po vojne časopis Slniečko. Po roku 1948 odchádza na invalidný dôchodok a venuje sa literárnej, prekladateľskej a redaktorskej práci. V roku 1961 sa s manželom sťahuje do Bratislavy. V roku 1964 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Zomrela v tom istom roku v Bratislave. Pochovaná je v Liptovskom Mikuláši.
Významná prekladateľka
Okrem tvorby pre deti, písala aj pre dospelých a venovala sa tiež prekladom zo španielčiny, francúzštiny a ruštiny. Jej preklady zohrali významnú úlohu v dejinách slovenského prekladu. Venovala sa tiež publicistike – príležitostne uverejňovala v časopisoch portréty spisovateľov ako Svetozár Hurban Vajanský, Alexander Sergejevič Puškin, Ivan Andrejevič Krylov a ďalší, ale tiež články o jazyku. „Svojimi prekladmi z ruštiny, francúzštiny a španielčiny zanechala významnú stopu v slovenskom prekladateľskom kontexte,“ potvrdzuje Ľubica Kepštová.
Viera Mašlejová
Foto: autorka, Ramon Leško, Shutterstock,
