Keby len autá, ale aj bagre dokáže opraviť! Andrejka Rybárová z Bratislavy bežne chodí do „jamy“ a kontroluje šruby na kolesách i brzdové obloženie. Je totiž regulárna automechanička.
„Je veľmi šikovná. Je plnohodnotný automechanik, respektíve automechanička. A hlavne je to s ňou iné, ako keď sme samí chlapi. Takže, je to aj príjemnejšie, že tu máme ženu. Ona je pre nás oživenie,“ vraví Richard Vašek, Andrejkin kolega. Medzitým vojde do autodielne auto, postaví sa na jamu a Andrejka otvorí prednú kapotu. Postaví sa k monitoru počítača, vyťuká niekoľko údajov a cez bluetooth si potvrdí potrebné údaje. Po pár slovách so zákazníkom kontroluje olej a brzdovú kvapalinu. „Vyštudovala som knihovedu a robila som všetko možné, no nič ma nebavilo. Nikde som nevedela vydržať na jednom mieste. Robila som uvádzačku v divadle, na predaji vstupeniek, na rozvoze v jednej firme a aj sekretárku, no nikde ma to nebavilo. Jedného dňa som išla na pumpu tankovať a náhodou som sa pozrela na autodielňu, ktorá bola hneď za benzínkou. Povedala som si, že by som tam raz chcela robiť,“ vysvetľuje Andrejka, ako sa dostala do autodielne.
Začalo to bicyklami
K motorom a ku strojom to Andreu ťahalo od detstva. Najprv s dedkom opravovala bicykle, neskôr otcovi asistovala pri oprave jeho auta. Do uvedeného servisu v Bratislave najprv nastúpila ako pokladníčka a pomocníčka. Pôvodne mala aj vysávať kabínu áut, čistiť okná, dofukovať gumy na vozidlách, ktoré sem prišli na výmenu oleja alebo na servisnú prehliadku. Postupne sa však začala viacej zaujímať aj o automechanické práce, ktoré robili jej kolegovia automechanici. Pomáhala s výmenou oleja, riešila filtre. Doma si cez internet a knihy študovala teóriu o strojoch a o automechanike. V samovzdelávaní bola veľmi dobrá a hravo navnímala potrebné vedomosti. „Po samoštúdiu som sa v praxi následne dovzdelala,“ potvrdzuje Andrejka.
Pri bagroch zahviezdila
Už nejaký čas pracovala v autoservise, keď za ňou prišiel známy a nahovoril ju, aby išla skúsiť opravovať bagre. Andrejka súhlasila. „Práve v tejto firme som zistila príčinu poruchy, ktorú moji mužskí kolegovia nevedeli odhaliť,“ prezrádza mladá žena, bez toho, aby sa vyťahovala. „Kolega nevedel nájsť filter na AdBlue. Tým, že som chodievala na výjazdy pravidelne, tak som vedela, kde to je. Zaučila som ho, ukázala som mu, ako ho má vymeniť, a kolega bol rád,“ opisuje skúsenosť. To však nebolo všetko. „Konateľ firmy mi poďakoval, že som veľmi dobre zvládla problémového zákazníka. Chcel sa s nami hádať, že on nespôsobil danú poruchu, pričom bolo očividné, že ju spôsobil nesprávnym užívaním bagra. Argumentmi som mu pekne dokázala, že sa mýli. Dotyčný pán potom stíchol a napokon si priznal chybu. Bol pritom aj konateľ firmy a veľmi kvitoval, ako som si počínala,“ uvádza Andrejka. Po troch rokoch pri bagroch si povedala, že stačilo a opäť sa vrátila do predošlej autodielne. „Dva a pol roka tu pôsobím ako automechanička a tri roky som opravovala tie bagre. Teda, spolu päť a pol roka robím túto prácu. Veľmi ma napĺňa a baví. V tomto som sa našla. Vôbec mi neprekáža, že si zašpiním ruky od oleja. To je môj svet, keď cítim vôňu spáleného oleja alebo benzínu,“ vyznáva sa Andrejka.
Útočisko pod autom
Medzitým sme zišli po schodoch a dostávame sa do útrob autoservisu. Sme pri jame. Andrejka vojde dnu a nad hlavou má podvozok auta. Rukou siahne k nápravám a kontroluje upevnenie. „Ja ako introvertka väčšinou pôsobím dole v jame. Lebo, zažila som už všelijaké reakcie od mužov a veľmi nerada sa s nimi rozprávam. Niektorí podceňujú ženy, ďalší sa zase moc líškajú. A je mi to skrátka nepríjemné. Tu dole si ma málokto všimne,“ konštatuje. „Niektorí zákazníci si však dajú tú námahu a zohnú sa dolu do jamy. Potom neveria vlastným očiam. Zostanú šokovaní, že tam je žena – automechanička. Pýtajú sa kolegov hore, či videli správne, že žena im vypúšťa olej z ich auta,“ hovorí mladá automechanička. Jedným dychom však dodáva, že stretáva aj milých zákazníkov, ktorých má rada, a ktorých už dlhé roky pozná. Vždy sa jej opýtajú, ako sa má a ona je tiež rada, že ich vidí. „Raz sa mi stalo, že zákazník išiel do kvetinárstva a kúpil mi kyticu. Takže, nájdu sa aj gavalieri. Je to milé a človeka to poteší. Je to napokon o tom, že si robím svoju robotu a vždy som stopercentne sústredená na to, čo robím. Chcem všetko spraviť perfektne,“ uzatvára Andrejka Rybárová.
Viera Mašlejová
Foto: Viačeslav Šambazov
