Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 30. septembra.
Prejdi na:
vertical_align_topZačiatok správy
NR SR: Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 30. septembra
31. Jan 2023 17:43
DSe, vr
Domáci
poslanci,NR SR,predčasné voľbycopy_allKopírovaťPôvodný materiálPridať medzi obľúbené
BRATISLAVA 31. januára (SITA) – Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 30. septembra. Rozhodli o tom dnes poslanci Národnej rady (NR) SR, keď za hlasovalo 92 poslancov, proti bolo 54 a dvaja sa zdržali. Predseda NR SR ich má vyhlásiť najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní pred dňom ich konania. Na septembrovom termíne predčasných parlamentných volieb sa v nedeľu 22. januára dohodli bývalí koaliční partneri – hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Sme rodina, strana Sloboda a Solidarita (SaS) a Za ľudí. Zmenu ústavného zákona, aby volebné obdobie bolo možné skrátiť uznesením, poslanci schválili minulý týždeň. Návrh uznesenia môže v budúcnosti predložiť najmenej pätina poslancov. Skrátené volebné obdobie uplynie dňom konania volieb do Národnej rady. Na schválení uznesenia o skrátení volebného obdobia sa musí podieľať 90 hlasov, čiže kvalifikovaná trojpätinová väčšina všetkých poslancov.
Za prijatie uznesenia hlasovali poslanci hnutia OĽaNO, Sme rodina a strany SaS. Z nezaradených poslancov hlasovali za návrh členovia občiansko-demokratickej platformy i poslanci strany Za ľudí Jana Žitňanská, Juraj Šeliga a Miriam Šuteková. Taktiež súhlasil i nezaradený poslanec Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), Martin Čepček, Katarína Hatráková, Miroslav Kollár (Modrá koalícia), Martin Borguľa a Martin Klus. Proti bol poslanecký klub strany Smer – sociálna demokracia, nezaradení poslanci strany Hlas – sociálna demokracia, nezaradení poslanci strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, nezaradení poslanci hnutia Republika a strany Život – Národná strana. Hlasovania sa zdržali nezaradený poslanec Patrick Linhart a nezaradená poslankyňa Slavěna Vorobelová.
V súvislosti s uznesením o skrátení volebného obdobia predložil pozmeňujúci návrh nezaradený poslanec NR SR Peter Pellegrini (Hlas-SD), ktorý plénum neschválilo. Požadoval, aby sa predčasné parlamentné voľby uskutočnili 24. júna. „Ponechanie nefunkčných ústavných orgánov na mimoriadne dlhú dobu zvlášť v čase, keď je potrebné dodržiavať vládou stanovené míľniky pri čerpaní z Plánu obnovy je hazardom so Slovenskom. Lehota ničím neprospieva ani samotnej demokracii, práve naopak, dáva priestor na využitie volebnej korupcie, manipulácie s občanmi, populizmu, polarizácii spoločnosti a rastu extrému,“ argumentoval v návrhu Pellegrini.
Pozmeňujúci návrh predložil i poslanec Robert Fico (Smer-SD), ktorý požadoval, aby sa predčasné parlamentné voľby konali už 27. mája. Jeho návrh taktiež v parlamente neprešiel. „Keďže vláda bola odvolaná rozhodnutím prezidentky zo 16. decembra 2022 a bola poverená vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády, je potrebné uskutočniť predčasné voľby v čo najkratšom termíne, aby bol zabezpečený riadny chod ústavných orgánov. Z tohto hľadiska nie je žiaden dôvod na termín 30. september,“ uviedol Fico. Dodal, že vláda nemá legitimitu vládnuť ďalších desať mesiacov a septembrový termín nie je vhodným ani z hľadiska prípravy návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024.
Poslanci neschválili ani pozmeňujúci návrh poslanca Borisa Suska (Smer-SD). Jeho cieľom bolo, aby si NR SR vyhradila rozhodovanie o schválení stanovísk Slovenskej republiky na parlamentnej schôdzi podľa zákona o rokovacom poriadku NR SR v záležitostiach, o ktorých bude rokovať Európska únia. Zároveň za účelom realizácie základného vzťahu medzi parlamentom a vládou sa navrhovalo priebežné vykonávanie kontrolnej činnosti NR SR, výborov a poslancov vo vzťahu k dočasne poverenej vláde s obmedzenou pôsobnosťou, vedúcim ústredných orgánov štátnej správy v súvislosti s okamžitou realizáciou opatrení na posilnenie odolnosti hospodárstva, verejnej sféry a obyvateľov voči kumulujúcim sa krízovým faktorom a s dodržiavaním ústavného režimu výkonu obmedzenej pôsobnosti dočasne poverenej vlády po jej vyslovení nedôvery. „Navrhovalo sa tiež zdržanie sa nerešpektovania ústavných obmedzení pôsobnosti dočasne poverenej vlády typu prípravy a uskutočňovania zásadných zmien v organizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, predovšetkým formou redukcie poskytovanej zdravotnej starostlivosti a rušenia nemocníc v jednotlivých regiónoch Slovenska,“ tvrdí Susko.
