Premiéra filmu AVATAR: CESTA VODY prilákala známe osobnosti

S napätím očakávané pokračovanie najziskovejšieho filmu všetkých čias od štúdia 20th Century Studios a režiséra Jamesa Camerona Avatar: Cesta vody konečne prichádza aj do našich kín. Vizuálne ohromujúcou a strhujúcou akciou vtiahne Cameron diváka späť do úžasného sveta Pandory a opäť pôjde o filmový zážitok najvyššej intenzity.

Pred 13 rokmi predstavil držiteľ Oscara® James Cameron divákom svet, aký ešte nevideli. Avatar ich zaviedol do nepoznaného sveta Pandory, vyvolal šialenstvo a kiná doslovne praskali vo švíkoch. Dnes prichádza jeho pokračovanie. Avatar: Cesta vody sa odohráva po uplynutí viac ako desiatich rokov od udalostí z prvého filmu. Sam Worthington a Zoe Saldaña si zopakujú svoje ikonické úlohy a zahrajú si Jakea Sullyho a Neytiri, teraz milujúcich rodičov, ktorí robia všetko pre to, aby ich rodina zostala pohromade. Keď ich nepredvídané udalosti vyženú z ich domova, Sullyovci cestujú naprieč rozľahlými končinami mesiaca Pandora a napokon utečú na územie patriace klanu Metkayina, ktorý žije v harmónii s okolitými oceánmi. Tam sa Sullyovci musia naučiť orientovať v nebezpečnom vodnom svete aj v nepríjemnej dynamike získavania uznania od svojej novej komunity.

Najväčšia výzva

Nakrútiť pokračovanie najúspešnejšieho filmu všetkých čias je náročná výzva, ale azda by ju nezvládol nikto, ak nie ten, kto už režíroval dve z najúspešnejších pokračovaní všetkých čias – Votrelci a Terminátor 2: Deň zúčtovania.

“Naše postavy majú veľkú dilemu,” hovorí Cameron, ”Urobiť to, čo je správne pre vyššie dobro, alebo plniť svoju prácu a povinnosť, ktorú vám káže srdce pre vašu rodinu?” Po dlhej ceste cez obrovské oceány Pandory sa Sullyovci dostanú do domu klanu Metkayinovcov, ktorý vedú Ronal (Kate Winslet) a Tonowari (Cliff Curtis). Tam sa Jake dovoláva Uturu, na’vijskej tradície, podľa ktorej musí byť každému utečencovi hľadajúcemu útočisko poskytnutý bezpečný prístav. Ronal a Tonowari neochotne privítajú svojich hostí a poveria svoje deti Tsireyu (Bailey Bass) a Aonunga (Filip Geljo), aby sa pokúsili pomôcť Sullyho deťom prispôsobiť sa zvykom a tradíciám vodného klanu. Tam sa však ich ohrozenie nekončí.

Výborné technológie, pútavý príbeh, dôležité témy

Keď bol príbeh hotový, Cameron a producent Landau vyzvali vedúcich kľúčových oddelení filmu, aby vymysleli metodiky a nové technológie, ktoré by Cameronovi umožnili vytvoriť ešte výraznejšie a pútavejšie postavy na plátne a zasadiť ich do sveta, ktorý by napriek fantastickému dizajnu pôsobil reálne. Výsledkom bolo, že na začiatku produkcie mal Cameron k dispozícii úplne nový súbor technologických nástrojov. “Veci, s ktorými teraz pracujeme, sú v porovnaní s prvým filmom veľmi pokročilé,” hovorí Cameron, “Robí to teraz z diváckeho hľadiska lepší film? Rozhodne nie. Širšie publikum zaujíma len príbeh, postavy a to, ako sa vo filme cítia. To mám na pamäti v prvom rade každý deň.”

Cameron venoval filmom o Avatarovi roky svojho tvorivého života a tvrdí, že je odhodlaný zabezpečiť, aby pokračovania boli zábavné a efektné a zároveň dojímavé a emotívne. Navyše im vtlačil témy, ktoré sú preňho dôležité – medzi nimi predovšetkým starostlivosť o životné prostredie a, samozrejme, dôležitosť rodiny.

Náročná práca pod vodou

Pri filme Avatar: Cesta vody sa Cameron a jeho tím museli popasovať s tým, ako zachytiť predstavenie pod vodou, čo sa ešte nikdy predtým nepodarilo. “Kľúčom k tomu bolo skutočne nakrúcať pod vodou a na vodnej hladine, aby ľudia správne plávali, správne vystupovali z vody, správne sa potápali,” hovorí Cameron, “Vyzerá to reálne, pretože pohyb bol skutočný. A emócie boli skutočné.”

Tím zo zákulisia postavil obrovskú nádrž v štúdiách na Manhattan Beach, kde sídli Cameronova a Landauova produkčná spoločnosť Lightstorm. Nádrž mohla pojať dostatok vody, aby filmárom umožnila replikovať reálne oceánske podmienky. “To sa stalo naším kompletným armádnym systémom,” povedal Cameron, ”Mohli sme vytvoriť vlny, ktoré sa lámali na pobreží, a ľudí, ktorí sa snažili dostať z vody, zatiaľ čo ich zasahovali vlny. Mohli sme vytvoriť vlnovú interakciu s tvormi a ľuďmi, ktorí sa vynárajú na hladinu, zasiahne ich vlna a snažia sa povedať svoje repliky a zároveň sa snažia dýchať.” Každý, kto sa podieľal bezprostredne na nakrúcaní, pritom musel zadržiavať dych. Štáb si spočiatku myslel, že aspoň technici obsluhúci kamery budú môcť byť vo vode s dýchacími prístrojmi, avšak vydychované bublinky spôsobovali problémy, a tak ani to nebolo možné.

“Celý film sa neodohráva vo vode a pod vodou, ale jeho veľká časť áno,” vysvetľuje Cameron, “Museli sme prísť na to, ako sa pohybuje voda, keď obrovský tvor pohne plutvou tonami vody alebo keď niekomu na čele pristane najmenšia kvapka dažďa, ktorá mu stiekne do obočia a po tvári. Je to neuveriteľne zložitý proces, ale nie je to tak, že by sme začínali od nuly. Simulácie vody sme robili už na Titanicu, ale toto nie je posun len na ďalšiu úroveň, ale o päť úrovní vyššie. Krásne na tom je, že ak dokážete vyriešiť vodu pre tento film, môžete robiť všetku vodu kedykoľvek až do konca vekov. Takže tieto nástroje sa stávajú neuveriteľne dôležitými pre celý priemysel efektov.”