Poslanci Národnej rady SR dnes posunuli do druhého čítania novelu Trestného zákona z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR. Cieľom je komplexne upraviť Trestný zákon v súlade s Programovým vyhlásením vlády a potrebami aplikačnej praxe. Rezort spravodlivosti navrhuje upustiť od trestu odňatia slobody ako univerzálneho trestu a za vybrané trestné činy by sa malo vyslovene preferovať ukladanie trestov nespojených s odňatím slobody. Návrh reaguje aj na dlhoročné aplikačné problémy postihovania drogovej trestnej činnosti, vrátane neprimerane vysokých trestov odňatia slobody užívateľom. Zaviesť by sa tak mali osobitné skutkové podstaty drogových trestných činov, pričom by sa rozlišovalo medzi prechovávaním drog a ich výrobou alebo obchodovaním. Trestný čin pestovania rastlín a húb s obsahom omamných a psychotropných látok sa upraví osobitne. Pri určení rozsahu spáchania drogového trestného činu by sa mohol zaviesť objektívnejší spôsob založený na meraní hmotnosti zaistenej drogy či počte pestovaných rastlín alebo húb.
Novela zákona by mala sprísniť aj postih jazdy pod vplyvom alkoholu. Zaviesť sa má „stav ťažkej opitosti“ nad dve promile s prísnou sadzbou zákazu činnosti, ako aj trestu odňatia slobody, a taktiež sa má zaviesť sprísnenie sadzieb pri smrteľných následkoch v dôsledku jazdy pod vplyvom. Ako uviedlo ministerstvo v predloženom materiáli, komplexne by sa mala zmeniť aj právna úprava nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. V treste prepadnutia majetku by sa mohol zmeniť charakter obligatórneho ukladania tohto trestu a umožniť neuložiť tento trest, ak by vzhľadom na okolnosti alebo pomery páchateľa bolo jeho uloženie neprimerane prísne. Normovať by sa tiež mohla možnosť vylúčiť z tohto trestu veci, ktorých prepadnutie by bolo neprimerane prísne.
Prvýkrát od prijatia Trestného zákona by sa mohli zvýšiť hranice vymedzenia spáchanej škody z 266 eur na 500 eur pri hranici malej škody, pričom úmerne sa posúvajú aj ostatné hranice škôd. Schválením zákona dochádza k prehodnoteniu a zosúladeniu trestných sadzieb, najmä trestných činov proti majetku a hospodárskych trestných činov. Ako uviedol rezort spravodlivosti v predloženom materiáli, prejavuje sa to najmä zväčšením rozsahov a presahov trestných sadzieb, ustálením hornej hranice trestnej sadzby pri ekonomickej kriminalite na 15 rokov a rozšírením priestoru pre úvahu súdu pri ukladaní trestov.
Do právneho poriadku sa zavádza inštitút hrubej nedbanlivosti, čím sa zohľadňuje štandard normovaný právne záväznými aktami Európskej únie, najmä v oblasti ochrany životného prostredia prostredníctvom trestného práva. „Dochádza tak aj k prehodnoteniu a precizovaniu viacerých skutkových podstát trestných činov proti životnému prostrediu. Súčasne sa pri všetkých trestných činoch proti životnému prostrediu zavádza jednotný kvalifikačný znak, ktorým je rozsah činu,“ uvádza v materiáli rezort spravodlivosti.
Významným cieľom novely zákona je tiež vyzdvihnúť význam restoratívnych prístupov v trestnom konaní, zohľadniť by sa mal postoj páchateľa, ktorý prevzal zodpovednosť za spáchaný trestný čin a spoločne s poškodeným dospejú k vzájomnej dohode na odstránení vzniknutej ujmy. To sa premietne do umožnenia skoršieho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a prispeje k úspešnej integrácii páchateľa do spoločnosti. Ako uviedlo ministerstvo, normuje sa aj požiadavka náhrady škody ako podmienky pri dohode o vine a treste, pričom doterajší trest povinnej práce sa nahrádza trestom verejnoprospešnej práce a dopĺňa sa možnosť ukladať peňažný trest aj popri podmienečnom treste odňatia slobody. Zavádza sa tiež krátkodobý trest odňatia slobody a menia sa prístupy pri využívaní probačného dohľadu. „Novela zákona taktiež reflektuje požiadavky aplikačnej praxe pri ukladaní ochranných liečení a detencie,“ uvádza MS SR.
