Zamýšľate sa niekedy nad ironickou odlišnosťou našich mužsko-ženských svetov? Ja často. Napokon, rozpravy o nesmrteľnosti chrústa sú takpovediac súčasťou mojej pracovnej náplne. Diskrepancie medzi „Marsami a Venušami“ ma občas rozosmejú, občas rozplačú a inokedy nechajú len tak voľne postávať s ústami otvorenými dokorán a otázkou, to fakt?
V každom prípade, vďakabohu za ne, aspoň má ten náš svet nejakú šťavu. Lebo zomrieť pomalou smrťou od nudy už vyšlo z módy. Trend je žiť, a to naplno!
A presne taký je aj môj dnešný príbeh. Pokojne aktérom ponechajme mená z úvodu, teda Mars, Venuša a ostatní. Ak sa v nich nájdete, nezúfajte. Nájdeme sa v nich viacerí…
Rozvášnený býk
„Zbadal som tie tvoje nohy a svet sa zastavil. Prosím si lístok na jazdu do raja,“ pípne Stele dvojzmyselná správa a ona sa zapýri. Ako je možné, že jej Mars takto nehanebne nadbieha? Veď predsa vie, že ona je šťastne vydatá a s mužom sa ľúbia. Povedala mu to už x-krát. On je tiež ženatý a pokiaľ sa nemýli, doma má pomerne malé bábätko. Jeho manželka Venuša zdieľa obrázky ich krásnej rodinky na sociálnych sieťach v pravidelných a pomerne častých intervaloch. Možno pričastých na zaneprázdnenú mamičku dvoch malých ratolestí.
„Ale no prrr, Mars. Nie je to už trochu príliš? Videla som, že tvoja pani opäť postovala nové fotky z vášho perfektného života,“ odpovie mu po chvíľke s neprehliadnuteľnou štipkou irónie a sarkazmu. „A čo ma je potom? Veď to je jej svet,“vyrazí jej dych krutosťou, ktorú by od čerstvého ocka nečakala. Vraj keď sa býk zahľadí na sýto červenú farbu niet tej sily, čo by ho zastavila. A ona, Stela, na neho pôsobí presne ako tá rubínová vlajka v aréne. Ozaj, vie vlastne, že má narodeniny v máji? Rozvášnený a nezastaviteľný býk…
- Metropola 04/2025
- Tip na sviatočný večer: Štefan Štec vás roztancuje aj dojme! Sledujte novú hudobno-zábavnú reláciu Maľované Šte(t)com
- Horúce rytmy, španielske záhrady a Picasso: Slovenská filharmónia vás vezme na výlet na juh
- Womanizer: Malý zázrak, ktorý zmení váš intímny svet
- Vlna baránka v hlavnej úlohe
Mamička
„Držte už huby!“ skríkne krehká žena na drobizg pedantne ničiaci všetko, čo im vojde do cesty. Lujzička sa okamžite rozreve. Je citlivá. Asi až príliš. Venuši to príde ľúto. Nikdy by si nemyslela, že bude schopná kričať na nevinné stvorenia. Pravda je však taká, že odkedy sa narodili, vrieska prakticky neustále. Stále niečo. Buď má Johny koliku alebo Lujzička záchvat hnevu. Nič si nevie naplánovať a jej život je absolútny chaos. Každý večer plače do vankúša a dúfa, že zajtra bude lepšie ako dnes. Kedysi bol o ňu záujem a bývala stredobodom pozornosti. Dnes je z nej „len“ mamička.
Ešteže existujú sociálne siete, kde si aspoň čiastkovo môže potvrdiť svoju vlastnú hodnotu. A tak deň čo deň strojí deti, aby na obrázkoch jej svet vyzeral taký, ako si ho vysnívala. Dokonalý. Či Marsa ľúbi? Sama nevie. Vie, že nadovšetko ľúbi deti, hoci jej aj pekne lezú na nervy. A Mars je tu, väčšinou prítomný a k dispozícii. Občas nie, ale pre vlastný pokoj v duši sa ho nepýta. Dnes je dnes, včera bolo včera a to čo oči nevidia, srdce nebolí. Aspoň tak sa hovorí. „Poďte k mamičke, potvorky, odfotíme sa,“ privolá si deti a silno ich vystíska. Vďaka Bohu za ne. Vďaka. Vďaka. Vďaka.

Mliečna dráha
„Mám priepustku, opovážte sa mi napísať, že nemáte čas,“zvolá správou svoj okruh „salemských bosoriek“. Neodvážili by sa jej protirečiť a tak poslušne naklušú do vopred určenej hipsterskej kaviarne v centre mesta. Venuša je tam prvá, z domu utiekla ihneď ako v zámke zaštrngotali Marsove kľúče. Baby prídu až o pol hodinu, ale jej to nevadí. Môcť len tak sedieť, popíjať matcha latte a bezmyšlienkovite pozorovať ľudí patrí medzi jej najstabilnejší okruh záľub. Nápoj si pred prvým usŕknutím takmer profesionálne odfotí a na sieť pridá obligatórne označenia, teda hashtagy: #metime #mumbreak. Teda čosi ako „#čas pre seba“ a „#pauza pre mamu“. Po zverejnení obrázku a lokality na profile začnú okamžite pribúdať malé červené srdiečka, ktoré jej posielajú známi aj neznámi sledovatelia z celého sveta.
Jej pohár lásky sa pomaly ale isto napĺňa a telo zaplavuje povestná dopamínová vlna. Vie, že o chíľu spľasne a bude jej opäť mizerne, ale na chvíľu jej je fajn. A ešte pár hodín bude. Práve totiž do podniku vchádzajú jej milované bosorky a spolu vytvoria krásne vesmírne predstavenie. Jedna druhú prekrikujú so svojimi viac či menej kurióznymi zážitkami a ako čas plynie, kávy a čaje vymenia za prvú fľašu vína. S ňou sa uvoľňujú aj prvé úprimné slzy. Prečo je všetko, došľaka, stále komplikovanejšie? Vyzerajú pri tom stole ako mliečna dráha. Jedna hviezda plynule prechádza do druhej, miešajú sa a tancujú v nebeskom tanci, kde má každá svoje miesto a úlohu. Bosorky sa majú, že sa majú. Môcť sa niekomu úprimne zdôveriť je polovica úspechu k vyriešeniu akéhokoľvek problému.
Deti vychováme
„Stela, čo sa deje!?“ vykríkne vyplašene Urán, keď nájde svoju milú sedieť na okraji vane s tvárou zmáčanou slzami. Ona k nemu len nemu otočí pozitívny tehotenský test. „To nie je možné, z mojej strany určite nie,“ vyletí mu z úst skôr ako sa stihne nad svojimi slovami zamyslieť. Stela ho celou silou odsotí a vybehne z bytu. V tej chvíli ešte nevie kam. V hlave jej duní a pulzuje príliš na to, aby sa zamýšľala nad svojimi ďalšími krokmi. Je tehotná. Druhýkrát v priebehu dvoch rokov. Netúžila po ďalších deťoch. S Uránom a Benym vytvorili presne takú rodinu aká jej vyhovovala.
Veľkosťou aj osadenstvom a teraz je tu nejaká ďalšia dušička, ktorá sa na nich zavesila. Prečo? Plače do tmy a slzy pomaly roztápajú jej vlastné zúfalstvo. „Deti vychováme, prepáč za moju reakciu. Vlastne som ti chcel povedať, že sa veľmi teším a viem, že to bude dobré. Ľúbim ťa,“ píše jej Urán ihneď ako si uvedomíťarchu prirýchlo vypovedaných slov. Modlí sa, aby sa jej a bábätku pod srdcom nič nestalo. Jasné, že to zvládnu. Príde mu zle z jeho predošlej reakcie. Vyvracia sa, na čom sa malý Beny ide rozpučiť od smiechu. Aký paradox, začne sa smiať aj on.
Je úplne jedno, na ktorej planéte aktuálne žijete vy. Isté je, že problémy zmenou bydliska nezmiznú a jedinou istotou je neistota. Každý niečo rieši a nik to nemá v živote úplne ľahké.
Čokoľvek na osobnom putovaní vesmírom trápi vás, len to pozorujte. A hlavne sa neprestaňte baviť a hrať.