Tretina ľudí na Slovensku, konkrétne 33 percent, otvorene vyjadrila negatívne postoje voči Rómom. Ukázali to výsledky reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky v rámci aktivít Národného projektu Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu, najmä marginalizované rómske komunity, ktorý má na starosti Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Prieskum realizovala agentúra Focus v decembri minulého roka formou dotazníkového rozhovoru, a to na reprezentatívnej vzorke 1022 respondentov zo Slovenska. Pozitívne postoje k Rómom vyjadrilo päť percent opýtaných a 61 percent vyjadrilo neutrálny postoj. Na otázku „Ako by ste charakterizovali Váš postoj k Rómom?“ jedno percento respondentov nevedelo odpovedať.
Výsledky prieskumu ukazujú, že negatívne postoje k Rómom majú najčastejšie obyvatelia Košického kraja, ide o 42 percent z nich. Nasleduje Bratislavský kraj, kde to bolo 38 percent respondentov, a Prešovský kraj, kde negatívne postoje k Rómom vyjadrilo 36 percent opýtaných. „Naopak, v Trenčianskom kraji sa negatívne postoje prejavili významne zriedkavejšie v porovnaní s celým Slovenskom (18 percent), aj v porovnaní s vyššie menovanými krajmi s najvyšším podielom negatívnych postojov,“ uvádza Kancelária splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorá o výsledkoch prieskumu informovala. Negatívne postoje k Rómom mávali častejšie muži než ženy (36 percent mužov a 29 percent žien). Taktiež sa k Rómom negatívnejšie stavali ľudia pracujúci manuálne než výkonní odborní pracovníci alebo úradníci (41 percent manuálnych pracovníkov a 23 percent úradníkov, resp. odborných pracovníkov). „Prevažne neutrálny postoj zastávajú respondenti naprieč demografickými kategóriami, akými sú pohlavie, vek, rodinný stav, kraj a ďalšie,“ vyplýva ďalej z výsledkov prieskumu.
Pozitívnejšie postoje k Rómom mávali častejšie ľudia iných národností, než samotní Slováci. Pozitívne postoje vyjadrovalo 17 percent príslušníkov národnostných menšín, kým v prípade ľudí slovenskej národnosti išlo o 4,9 percenta a u ľudí maďarskej národnosti štyri percentá. „Rôzne menšiny čelia podobným výzvam, napríklad diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu alebo obmedzeným príležitostiam, čo môže podporiť ich vzájomnú solidaritu,“ nazdáva sa Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško. Pozitívne postoje k Rómom mávajú častejšie ľudia so základným, prípadne neukončeným základným vzdelaním, ide o 11 percent z nich, v prípade ľudí s maturitou sú to štyri percentá. Pozitívne postoje k Rómom omnoho častejšie vyjadrovali ľudia, ktorí preferujú progresívny typ politiky, konkrétne 19 percent ako ľudia s inou politickou orientáciou. U ľudí, ktorí preferujú sociálno-demokratickú politickú orientáciu to boli štyri percentá, u konzervatívcov päť percent, u osôb preferujúcich liberálnu politickú orientáciu tri percentá a u národne orientovaných osôb tri percentá.
Medzi Rómami má priateľov 34 percent opýtaných, ostatných 66 percent ich nemá. Zároveň ale temer polovica všetkých respondentov (49 percent) uvádzala, že nikdy nenavštívili rómsku domácnosť, a to ani tí, ktorí žijú v obciach, kde žijú Rómovia. Spolu 30 percent respondentov, ktorí tvrdili, že majú medzi Rómami priateľov, nikdy nebolo v rómskej domácnosti. „Ak mali respondenti dobré osobné vzťahy a skúsenosti s Rómami, ich postoje boli častejšie pozitívne. Podobne to platí opačne,“ ukázali ďalej výsledky prieskumu. Medzi respondentmi s pozitívnymi postojmi k Rómom prevažujú tí, ktorí s nimi majú pozitívne skúsenosti, majú medzi Rómami priateľov a známych, a tí, ktorí niekedy navštívili rómsku domácnosť. Medzi ľuďmi, ktorí prejavili negatívne postoje k Rómom výrazne prevažujú tí, ktorí s nimi majú negatívne skúsenosti, rovnako tí, ktorí nemajú rómskych priateľov a známych, a taktiež respondenti, ktorí nikdy nežili v obci s Rómami, prípadne nikdy nenavštívili rómsku domácnosť.
„Mnohí nemajú osobné skúsenosti s Rómami a svoje názory a postoje si tvoria na základe toho, čo vidia v televízii alebo čítajú v novinách. Napriek tomu, že väčšina Rómov žije v súlade so všeobecnými spoločenskými normami mimo segregovaných komunít, nekradne, ani automaticky nehrá na nejaký hudobný nástroj, práve tento sugestívny obraz Rómov je pre médiá najatraktívnejší. Stereotypné zobrazovanie Rómov v médiách negatívne vplýva na to, ako sú Rómovia vnímaní. Ak by boli Rómovia zobrazovaní pravdivejšie a väčšinová spoločnosť by mala možnosť Rómov lepšie spoznať, predsudkov a odsúdení v spoločnosti by bolo menej,” uzavrel splnomocnenec Daško.
