Na Slovensku je veľmi nízka zaočkovanosť detí. Sú okresy, kde dosahuje len 77 alebo 88 percent. Čo na to hovorí prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti prof. MUDr. Zuzana Krištúfková?
Pani profesorka, prečo u nás klesá zaočkovanosť detí, čo je dôvodom?
Dôvodov je viac. Niektorí nepociťujú potrebu predchádzať ochoreniam, ktoré sa u nás nevyskytujú a neuvedomujú si, že sa nevyskytujú vďaka vysokej zaočkovanosti. Niektorí podľahnú masívnej protiočkovacej kampani, ktorá je súčasťou snahy o destabilizáciu našej spoločnosti. Niektorí môžu mať „zlé skúsenosti“ s očkovaním, pretože sa u nich, alebo u ich detí objavili po očkovaní ochorenia, ktoré majú len časovú súvislosť, nie príčinnú s očkovaním a niektorí mohli mať po očkovaním výraznejšiu reakciu.
Čo by ste povedali rodičom, ktorí váhajú alebo odmietajú očkovanie svojich detí?
Plne chápem rodičov, že majú strach o zdravie svojich detí, aj obavy z očkovania. Mali by však sami zvážiť, čo zdravie ich detí ohrozuje viac, či očkovanie, alebo ochorenie. Pri pretrvávajúcom poklese zaočkovanosti sa k nám choroby, ktoré dnes vďaka očkovaniu nepoznáme, určite vrátia. A mali by zvážiť aj to, aby im raz dieťa, ktoré prekoná takéto ochorenie a zostane natrvalo postihnuté, nevyčítalo – Prečo ste ma nedali zaočkovať, keď ste vedeli, že ma tým môžete pred ochorením chrániť? Pri zaočkovanosti populácie na 95 percent dokáže ešte fungovať kolektívna ochrana, čo znamená, že stále je ešte reálne obmedzenie šírenia pôvodcov ochorení. Zneužívať však kolektívnu ochranu tým, že odmietnem očkovanie, je nemorálne.
Hranica 95 percent
Pre zaočkovanosť je stanovená hranica 95 percent. Prečo? Už v minulom storočí sa preukázalo, že očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane nielen očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, napríklad deti, ktoré z nejakého dôvodu nemôžu byť očkované. Táto kolektívna imunita je dosiahnutá tým, že očkovaním sa zníži cirkulácia pôvodcu choroby v imunizovanej oblasti. Čím viac ľudí je zaočkovaných, a teda chránených proti infekčným chorobám, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov v prostredí a vyvolania závažných infekčných chorôb. Vo všeobecnosti sa považuje za efektívnu hladina kolektívnej imunity od 95 percent vyššie. V prípade poklesu pod 95 percent vznikajú takzvané imunitné diery. To znamená, že v prípade zavlečenia ochorenia je v oblasti s nízkou kolektívnou imunitou vysoké riziko vzniku epidémie v danej populácii. Zvýšený výskyt infekčných ochorení zároveň znamená zvýšený nápor na nemocnice z dôvodu potreby hospitalizácie chorých osôb.
Francúzi nariadili povinné očkovanie
Dá sa povedať, že pokiaľ ide o podceňovanie očkovania, na vlastnej koži sa v tomto smere poučili Francúzi. No, bohužiaľ, až na základe smrteľných obetí. Francúzsko malo do roku 2018 zavedené dobrovoľné očkovanie. V tom čase patrilo medzi krajiny s najväčším počtom ľudí na svete, ktorí váhali s očkovaním – až 40 percent Francúzov spochybňovalo bezpečnosť očkovania, pričom napríklad v USA v tom čase 13,5 percent populácie očkovanie spochybňovala. Francúzsko však postihla v rokoch 2008-2011 epidémia osýpok. Evidovali vyše 22-tisíc prípadov, skoro 5-tisíc ľudí bolo hospitalizovaných s vážnymi komplikáciami a 10 ľudí zomrelo. Ochorenie sa šírilo v lokalitách s najnižšou zaočkovanosťou. Najvyššiu početnosť ochorenia mali najmenšie deti, ktoré ešte ani nemohli byť očkované. V roku 2018 pristúpilo Francúzsko k pravidelnému povinnému očkovaniu proti 11 infekčným ochoreniam. V roku 2010 mali zaočkovanosť proti osýpkam, mumpsu a ružienke 61 percent. Po zavedení povinného očkovania v roku 2018 dosiahli v roku 2022 zaočkovanosť proti týmto trom ochoreniam 90 percent. Pre porovnanie – na Slovensku sme mali v roku 2022 zaočkovanosť 96 percent proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
Zdroj: ÚVZ SR
Viera Mašlejová
Foto: Z. K.
