Dnes si pripomíname Sviatok práce. Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku vrátane Čiech, tiež v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, USA a ďalších krajinách. Na Britských ostrovoch až v nedeľu 4. mája. V roku 1891 sa konali robotnícke zhromaždenia aj v Petrohrade. Od roku 1892 sa stal 1. máj dňom bojových akcií za práva pracujúcich i pre robotníkov ruských miest. Veľký rozmach prvomájových akcií pracujúcich na celom svete nastal po roku 1917. Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila. Dňom práce je tam prvý septembrový pondelok, rovnako aj v Kanade.
História osláv Sviatku práce na našom území siaha už do záveru 19. storočia. Na dnešnom území Slovenska sa prvé oslavy konali už 1. mája 1890 v areáli bratislavskej Železnej studienky. O tejto udalosti tu vypovedá aj pomník. Prvý máj u nás uzákonili ako štátny sviatok po vzniku Československej republiky. Od roku 1919 bol sviatok uznaný štátom a od roku 1925 priamo štátnym sviatkom. Vo vojnových rokoch 1939 až 1944 sa už oslavy konali pod štátnym dozorom, lebo 1. máj bol štátnym sviatkom aj v nacistickom Nemecku. Po vojne sa na tom veľa nezmenilo. Organizátorom už nebola Hlinkova slovenská ľudová strana, ale komunisti. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 venovala vládnuca komunistická strana prvomájové oslavy dosiahnutým „budovateľským“ úspechom a na prvomájových demonštráciách bola povinná účasť.
Tradícia osláv 1. mája ako Sviatku práce vychádza z udalostí, ktoré sa stali začiatkom mája 1886 v Amerike. V októbri 1884 prijal zjazd americkej odborovej organizácie FOLTU (Federation of Organized Trades and Labor Unions) uznesenie, že do 1. mája 1886 by sa mal stať všeobecným štandardom osemhodinový pracovný čas. Keďže sa to zamestnávateľom nepáčilo, odborári zorganizovali po celých Spojených štátoch na 1. mája 1886 generálny štrajk na podporu osemhodinového pracovného času. Najväčšie demonštrácie boli od 1. do 3. mája 1886 v Chicagu. Pri zrážkach robotníkov s políciou a provokatérmi prišlo o život najmenej 13 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Zakladajúci zjazd II. internacionály v roku 1889 v Paríži preto na pamiatku obetí demonštrácií z Chicaga prijal rozhodnutie, že 1. máj sa stane medzinárodným Sviatkom práce.
Prvý máj nie je len Sviatkom práce, pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky sv. Jozefa robotníka. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná kniha Genezis.
