Lesk, cinkot a… tlak. Pre niektorých ľudí sú Vianoce skôr obdobím melanchólie než radosti. Máte chuť vypnúť vianočné svetielka a zrušiť sviatky ako Grinč? Cítite sa byť vyčlenení z vianočného šialenstva? Nezúfajte, nie každý si musí spievať koledy od novembra.
O tom že Vianoce nie sú o tom, čo sa musí, ale o tom, čo má pre nás význam, sme sa rozprávali so psychológom, lektorom psychickej pohody a koučom pre osobnostný rozvoj Matejom Hrabovským.
Vianoce sú považované za sviatky radosti, no nie každý ich takto vníma. Aké psychologické faktory môžu spôsobiť, že niekto ich nemá rád?
Môže ich byť niekoľko. Traumatické spomienky z minulosti, pocity osamelosti alebo vysoké očakávania, ktoré väčšinou vedú k sklamaniu. Všetko sa deje rýchlo, vyžadujeme od seba, aby sme stihli veľa vecí v krátkom čase a absolvovali mnoho stretnutí, lebo máme pocit, že tak je to správne…
Ako môžeme chápať ľudí, ktorí odmietajú tradičné sviatočné zvyky alebo ich bojkotujú? Dá sa „odmietanie Vianoc“ považovať za určitý spôsob obrany pred negatívnymi pocitmi?
Áno, keď má človek skúsenosť, že namiesto zázračného obdobia prichádza vždy len stres, nostalgia alebo vyčerpanie, odmietaním sa môže chrániť. Vianočné sviatky môžu priniesť veľa pozitívnych chvíľ, no taktiež náročných. Okrem toho sa mnohým ľuďom protiví komerčnosť Vianoc a akási povrchnosť prázdnych fráz o pokoji a láske, ktoré vo výsledku pôsobia umelo a nasilu. To všetko môže v človeku vzbudzovať určitý druh odporu.
Možno ich mal niekto kedysi rád, no po odchode detí z domu, rozchode alebo strate blízkeho akosi na ne zanevrel. Dá sa znovuobjaviť radosť z tohto obdobia?
Všetko záleží na tom, ako človek k tomu pristupuje. Tým, že sa nám Vianoce spájajú s najbližšími, nie je jednoduché adaptovať sa na zmenu situácie v našom okolí. Prirodzene, keď človeku roky roztápal srdce pohľad na rozžiarené oči svojich detí, ktoré si to dnes prídu domov iba „odbiť”, tak môže byť sklamaný a ľahko na celé obdobie zanevrie.
Prečo sa niektorí ľudia cítia v tomto období emocionálne vyčerpaní alebo melancholickí?
Vianoce na nás môžu vytvárať tlak. V pesničkách, reklamách aj v ľudskej reči počúvame, že to je „najkrajší čas v roku“. Samotné chcenie, aby to tak bolo, alebo pretvarovanie sa, že je to tak, aj keď vo vnútri nič také neprežívame, človeka ľahko vyčerpá. Keď čelíme realite, ktorá nie je taká, akú vidíme vo filmoch, odpoveďou môže byť smútok alebo melanchólia. U ľudí, ktorí sa cítia osamelo, je to ešte zdvojnásobené.
Ako vplýva spoločenský tlak na ľudí, ktorí sa necítia nadšení Vianocami?
To záleží na miere asertivity jednotlivca. Kým jeden len kývne rukou a pousmeje sa, iný nadobudne pocit, že je s ním niečo v neporiadku, keď to nemá rovnako ako spoločnosť. Pritom je to neraz opačne. Ide skôr o prejav nedostatku rešpektu a empatie od ostatných, ktorí tento tlak vytvárajú.
Čo robí neustále zdôrazňovanie „povinného“ šťastia počas sviatkov so psychikou jednotlivcov?
Akákoľvek povinnosť prežívať konkrétne emócie je absurdná. Aj keď si nasadí tú najdokonalejšiu masku, pod ňou bude stále jeho tvár – nezmení ňou skutočnosť, len ju zakryje. Keď sa človek nemá dobre, mal by si to naopak uvedomiť a nenahovárať si, že je šťastne vianočne naladený. Len vtedy, keď si uvedomujeme reálne pocity, s nimi vieme niečo urobiť a dokážeme sa rozhodovať tak, aby sme sa cítili lepšie.
Môžu byť „nútené“ stretnutia s rodinou počas Vianoc zdrojom stresu alebo konfliktov?
Ľudia sú všeobecne zdrojom stresu a konfliktov (smiech). Čisto z logického pohľadu, keď niečo vnímame ako nútené, nemôžeme to byť pre nás slobodné a prirodzené. Je kolektívnou prácou celej rodiny, aby doma vytvorila také prostredie, v ktorom sa žiadny člen nebude cítiť byť nasilu. No ľudia sú ľudia, niekedy je to skrátka „mission impossible“ (misia nemožná – poz. red.).
Ako sviatky ovplyvňujú ľudí, ktorí sa cítia osamelo alebo nemajú s kým tráviť Vianoce?
To je skupina ľudí, pre ktorú môžu byť Vianoce najnepríjemnejším obdobím v roku. Počas sviatkov sa cítia výnimočne osamelo aj preto, lebo si myslia, že práve v tieto dni by to tak nemalo byť. Môžu si začať nahovárať, že nie je normálne, že sú sami, a že nemajú hodnotu. Asi sa však zhodneme na tom, že neraz je lepšie byť osamote, ako s niekým, kto si nás neváži, alebo pri kom sa cítime zle — v takom prípade sa môžeme cítiť osamelo, aj keď máme s kým tráviť Vianoce.
Čo ak ich títo ľudia naopak majú s kým tráviť, no i tak sa rozhodnú zostať doma osve. Má zmysel ich „nútiť“ k spoločnému stolu?
Mne sa celkom páči pomenovanie Vianoc ako sviatkov pokoja. Nebolo by fajn, rešpektovať túto hodnotu sviatkov? Keď má človek dovolenku v lete, väčšina spoločnosti pracuje a život sa nezastavuje. Cez Vianoce nepracuje väčšia časť spoločnosti naraz. To naozaj dáva priestor na prežívanie času v pohodovom tempe, bez nárokov a očakávaní, ktoré musíme dodržať a naplniť. Môžeme si dovoliť pokoj. A keď sa niekto rozhodne užiť si tento luxus, ostatní by to nemali brať ako znesvätenie, ale ako vedomé rozhodnutie pre mentálne zdravie daného človeka. Účasť pri vianočnom stole by mala byť rovnako ako pri sexe, so súhlasom každého zúčastneného (smiech).
Vládne u nás akýsi uzus, že na Vianoce by nikto nemal byť sám. Ako môžeme rešpektovať odlišné prežívanie sviatkov u iných, a zároveň si udržať vlastnú pohodu?
Pomôcť by mohlo uznanie faktu, že naozaj pokojná atmosféra je možná len vtedy, keď sú ľudia okolo nás dobrovoľne. Problémom je, že máme často pocit, že náš spôsob videnia sveta je univerzálne platný a pravdivý. Potom môžeme mať ťažkosti pochopiť, že človek s iným videním má pohľad rovnako platný a pravdivý. To, že sme na Vianoce sami, nieje naším osobným zlyhaním, rovnako ako nie je naším osobným zlyhaním, keď napríklad na Valentína nemáme partnera.
Akú úlohu zohrávajú finančné tlaky spojené s darčekmi a sviatočnými výdavkami pri zvyšovaní stresu?
To súvisí so skomercionalizovaním celých Vianoc. Niekedy máme pocit, že keď sa nepriblížime k osobnému bankrotu, nie sme dosť štedrí (úsmev). Krajší význam štedrosti spočíva v „dávaní“ pozornosti, láskavej komunikácii a vytváraní pozitívnej atmosféry. Myslím si, že väčšina ľudí by uprednostnila takúto štedrosť pred materiálnou štedrosťou v zlej, napätej a umelej atmosfére. Výrazný úbytok finančných zdrojov však reálne môže ľudí stresovať, a tak prispieva k presne takejto atmosfére.
Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí sa cítia byť pod stresom alebo v „grinčovskej“ nálade?
Možno, aby skúsili využiť tento čas pre osobnú reflexiu toho, čo od Vianoc naozaj potrebujú, čo im osobne dáva zmysel. Nemá zmysel potláčať svoje reálne prežívanie, no ani sa v ňom úplne utopiť. Môže byť nápomocné uvedomiť si ho, prijať ho také, aké je, a potom na tomto základe využiť priestor Vianoc na to, čomu my sami prikladáme hodnotu a význam. Či už je to pokoj, čas s rodinou, lyžovanie alebo viera. Na druhej strane, keď človek nemá vianočnú náladu, nemusí sa rovno uchýliť k opačnému extrému a ako „Grinč“ kaziť Vianoce všetkým navôkol. Takisto, ako si človek zaslúži rešpekt, keď neprežíva Vianoce s nadšením, aj ľudia ktorí si od novembra spievajú vianočné koledy majú právo prežívať veci po svojom a na základe svojich hodnôt.
Máte nejakú pozitívnu správu pre tých, ktorí sa cítia vyčlenení z vianočného nadšenia?
Napríklad, že sa rýchlo skončia (smiech). Najdôležitejšie je tráviť čas tak, aby ste sa cítili dobre a zmysluplne sami so sebou. Vianoce sú len rýchlym obdobím – vaša pohoda a osobné hodnoty osobné hodnoty majú väčší význam než to, „čo by sa malo”.
