Začiatok školského roka môže byť pre mnohých rodičov doslova na zbláznenie. Rozhovor s psychologičkou preto prináša cenné rady a odpovede na otázky, ktoré trápia mnohých rodičov po celom Slovensku. Ako sa pripraviť na nový školský rok, ako zvládať detský stres či úzkosť spojenú s návratom do školy, a aké kroky by mali podniknúť rodičia prváčikov, aby im uľahčili vstup do nového prostredia?
Psychologička Lukáčová ponúka praktické návody a upozorňuje na to, že otvorená komunikácia a vnímavosť voči potrebám dieťaťa sú kľúčom k úspešnému školskému štartu. Prečítajte si, ako podporiť pozitívny postoj detí k škole a zároveň udržať ich motiváciu počas celého školského roka.
Aké sú najčastejšie obavy detí pred začiatkom školského roka a ako s nimi pracovať? Ako zvládnuť prípadný stres alebo úzkosť, ktorú deti cítia pred návratom do školy? Existujú špecifické rady pre rodičov prváčikov, ktorí zažívajú svoj prvý nástup do školy?
Myslím si, že hlavný rozdiel je v prežívaní u detí, ktoré sa do školy vracajú po prázdninách a u prvákov alebo detí, ktoré idú do novej školy. V prvom prípade to môžu byť napríklad pocity, že sa deťom po prázdninách nechce a z toho vyplývajúci stres, ale rozdiel je v tom, že vedia, do akého prostredia sa vracajú, akých spolužiakov a učiteľov stretnú, je tam pocit istoty v tom, čo ich čaká.
V prípade druhej skupiny je však navyše prítomný zneisťujúci pocit, že nevedia, do čoho idú, v prípade prvákov bez zážitku, ako vôbec vyzerá celý jeden školský deň, režim v škole, nepoznajú spolužiakov, nevedia ešte, kto je v škole ich bezpečná osoba, ktorej dôverujú a na ktorú sa môžu obrátiť, keď niečo potrebujú. Je to stav, ktorý sa postupne rozpúšťa až tým, že to celé začnú žiť a jednotlivé veci dosadnú na svoje miesto.
Každé jedno prežívanie potrebuje byť rovnako vypočuté, čiže pri oboch skupinách je potrebné, aby mali priestor rozprávať, ako sa cítia a dostali od nás pochopenie. To najdôležitejšie je, aby s tým deti nezostali samy. V prípade prvákov pomenujme tie istoty, o ktoré sa viete oprieť (napr. ako bude vyzerať prvý deň, keď ho tam rodič odvedie alebo pripomenutie niekoho, koho pozná z budúcich spolužiakov).
Čo môžu rodičia robiť, aby podporili pozitívny postoj detí k škole? Ako môžu rodičia deťom pomôcť udržať motiváciu počas celého školského roka, nielen na jeho začiatku?
Na to, aby veci plynuli je z môjho pohľadu podstatné nemať v sebe zámer docieliť pozitívny postoj alebo udržať motiváciu. V tom zmysle, že to nesledujeme ako cieľ, za ktorým ideme, ale že to vyplynie ako prirodzený dôsledok toho, že s dieťaťom máme otvorenú komunikáciu o čomkoľvek, čo vo vzťahu k škole prežíva. Totiž je v poriadku môcť aj nemať pozitívny postoj alebo byť demotivovaný. Častokrát vytvára odpor či rôzne bloky fakt, že deti nemôžu ventilovať takýto pretlak a emócie, ktoré potrebujú, lebo nie je priestor na komunikáciu, nevedia to vyjadriť alebo vnímajú, že sa niečo od nich očakáva a inak to nejde. Ale každé uvoľnené napätie a každá pomenovaná potreba vie následne viesť k hľadaniu riešenia, čo by dieťaťu ďalej pomohlo, aby sa vedelo dostať do komfortného stavu, ktorý následne so sebou prináša aj pozitívny postoj či motiváciu.
Aké sú najlepšie spôsoby, ako postupne zmeniť prázdninový režim na školský, pokiaľ ide o spánok, stravu a denné rutiny?
V prípade posledných dní pred začiatkom školského roka zabezpečte, aby deti mali priestor sa zastaviť a vydýchnuť si predtým, ako sa znovu všetko nezačne. To znamená, že nepotrebujú veľa podnetov a aktivít. Skôr bežné fungovanie, z ktorého sa môžu začať ladiť na režim, ktorý bude už o pár dní iný ako ten prázdninový.
Ako môžu rodičia vyvážiť školské povinnosti s voľným časom, aby sa dieťa necítilo preťažené?
Uvedomujme si, že každý jeden deň v našom živote je striedaním nádychu a výdychu, aby sme ho nakoniec vedeli celý ustáť v rovnováhe. Nádych tu predstavuje našu aktívnejšiu polohu, t.j. v škole samotné vyučovanie a aktivity s ním spojené, ale aj väčšinu krúžkov alebo aktívnej hry. Výdych je spomalenie a stíšenie, čiže okrem priameho oddychu tiež napríklad aktivity, ktoré majú svoj uvoľňujúci rozmer. Ak sa na to pozrieme z nadhľadu, skúsme, aby u detí nedominovali len tie nádychy a nezostával im hlavný čas na spomalenie a výdych až keď idú večer spať. Samozrejme svoju rolu zohráva aj vek a osobnosť dieťaťa, každé má tú svoju hranicu inde.
Ako môžu učitelia a rodičia spolupracovať na tom, aby sa deťom začiatok školského roka ľahšie zvládal?
Ako najdôležitejšiu vnímam vždy otvorenú komunikáciu medzi nimi. Či už ide o začiatok školského roka alebo akékoľvek výzvy či ťažkosti, ktoré sa postupne môžu objavovať. Ide o dve hlavné prostredia, v ktorých sa deti pohybujú. Zamerajme sa na nevyhnutné vytvorenie bezpečného a dôverného priestoru pre všetkých zúčastnených. A v ňom pravidelné zdieľanie medzi učiteľmi a rodičmi. Aby sa mohli v prístupe čo najviac zladiť. A odovzdávali si informácie o potrebách a prežívaní dieťaťa a vedeli mu tak byť následne naozaj nápomocní.
Akú úlohu zohráva pri príprave na školu rozhovor s dieťaťom o jeho očakávaniach a obavách?
Každé dieťa je iné. Niektoré deti zdieľajú viac, iné menej. Niektoré to robia priebežne a iné skôr nárazovo alebo s pomocou dospelého. Buďme však k svojmu dieťaťu, čo najvnímavejší. Určite môže mať komunikácia o škole aj formu rozhovoru, kde si dospelý premyslí, čo všetko chce s dieťaťom prebrať. Vnímam však, že samotné prežívanie sa jednoducho deje “za pochodu”. To najviac, čo môžeme pre dieťa urobiť je ho ním sprevádzať. Dať mu pochopenie. Mať otvorené oči, uši aj srdcia. Vidieť, počuť, vnímať, čo sa mu deje, ako sa cíti a s čím to môže súvisieť. A dieťaťu to následne pomenovať a zvedomiť. Či sú to obavy a neistoty, ale rovnako aj radosť alebo nedočkavosť, ktoré sa týkajú školy.
Mgr. Katarína Lukáčová
Katarína Lukáčová absolvovala jednoodborové štúdium psychológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala s deťmi v oblasti alternatívneho školstva, s deťmi s narušenou vzťahovou väzbou v detskom domove. Venovala sa deťom so špeciálnymi potrebami. Dlhodobo tiež poskytuje poradenstvo rodičom v oblasti výchovy a prístupu k deťom. Absolvovala rôzne vzdelávania v oblasti nenásilnej, rešpektujúcej komunikácie medzi deťmi a dospelými. Tiež dlhodobý výcvik v nedirektívnej terapii hrou a filiálnej terapii (tréning rodičovských zručností).
