Sme v Prešove a od chrámu sv. Mikuláša na námestí sa presúvame len pár metrov cez cestu. Stojí tu totiž budova, ktorú určite treba navštíviť – Rákociho palác. Od roku 1956 v ňom sídli Krajské múzeum.
Renesančná stavba sa nachádza v tej najlukratívnejšej časti Prešova. V čase svojho vzniku – v 16. storočí, bola považovaná za najkrajší mestský palác Horného Uhorska. Jej elegantná architektúra a nádherná sgrafitová výzdoba je aj dnes pýchou Hlavnej ulice a patrí k tomu najkrajšiemu na Slovensku, čo sa z renesančného staviteľstva miest dochovalo. „Renesančný kaštieľ tvoria v podstate dve gotické stavby. V pôvodnom význame to boli dve jednopodlažné gotické stavby. Skutočne bol považovaný za skvostný. Z tohto obdobia sa tu zachovali napríklad korintské stĺpy, volutové konzoly, renesančný krb, príznačné polygonálne arkiere, ktoré vystupujú cez priečelia budovy a dekoratívna výzdoba so sgrafitovým rastlinným motívom,“ hovorí riaditeľ múzea Ľuboš Olejník.
Veľkolepý obraz
Návštevníci si môžu v múzeu pozrieť hneď niekoľko expozícií. Ak ste milovník výtvarného umenia, určite musíte zamieriť do expozície s obrazmi a plastikami. Hneď ako vojdete do výstavných priestorov, ohromí vás skutočne veľkolepý obraz. „Má názov Pútnici na Prešovskej Kalvárii. Je to veľkorozmerné galerijné dielo s rozmermi 190×195 cm. Namaľoval ho Max Kurth a hovorí sa, že poznal každého jedného človeka, ktorý je tu namaľovaný. Spodobnil konkrétnych ľudí, konkrétnych obyvateľov a mešťanov. Obraz má nevyčísliteľnú hodnotu. Určite by sa jeho cena dala stanoviť, no pre nás je jeho umelecká hodnota nevyčistiteľná. Takýchto obrazov namaľoval Kurth iba zopár,“ dokresľuje riaditeľ múzea.
Keď vyjdeme po schodoch, upozorní nás na diela ďalšieho významného maliara. „Stojíme pred obrazmi Jozefa Teodora Moussona, ktorý je považovaný za maliara Zemplína a maliara, ktorému učarovali naše východoslovenské kroje. Presťahoval sa do Michaloviec a prežil tu celý život. Bol fascinovaný množstvom farieb a inšpiráciami, ktoré mu poskytovali miestni ľudia,“ vysvetľuje Ľuboš Olejník.
Čipky i hasičské striekačky
A teraz niečo špeciálne pre ženy. V expozícii soľnobanskej čipky nás už čaká etnologička Zuzana Andrejová. „Pri Prešove bola kedysi obec Soľná Baňa. Ťažila sa tam soľ a dodnes sú tam soľné bane. A práve v tejto dedine miestne ženy začali paličkovať. Údajne sem Mária Terézia pozvala čipkárky z Belgicka, aby naučili šikovné devy narábať s niťami a paličkami. Podľa inej legendy išlo o čipkárky z Talianska,“ uvádza Zuzana Andrejová.
Jedno je však isté, tunajšie ženy mali skutočne šikovné ruky, najmä Alžbeta Lenartova a jej sestra Etelka. Dodnes tu opatrujú ich nádhernú blúzku s čipkou, ktorá je z roku 1950. Vašej pozornosti iste neujdú ani čepce zdobené čipkami. Niektoré čipky sú dokonca vyrobené z drôtu. A aby sme neostali nič dlžní ani mužom, pre nich je tu skutočne veľkolepá expozícia hasičstva a dobovej hasičskej techniky. Chlapi a chlapci tu môžu obdivovať hasičské striekačky už z konca 18. storočia.
Viera Mašlejová
Foto: VÚC Prešov, vm
