Renáta sedela vo vlaku a na kolenách držala objemný ruksak. O tom, či bol naozaj objemný, sa dá diskutovať, pretože v ňom bolo všetko, čo nadobudla za posledných tridsať rokov života…
Obrazy presťahovala autom, knižnicu rozpredala a zostal jej len obsah objemného ruksaku. Život vo veľkomeste bol búrlivý a vyčerpávajúci. Renáta síce v hlavnom meste ľahšie našla prácu, ale atmosféra dynamického kolosu jej nebola po vôli. Dala si záväzok. Hneď ako dcéra doštuduje, nadobudne vzdelanie a bude pripravená do života, odsťahuje sa. Dcéra zhodou okolností musela byť pripravená do života omnoho skôr, ako si vyžadoval jej vek. To Renátu trýznilo.
Vlak uháňal, menili sa obrysy prírodnej scenérie a Renáta pozorovala okolie. Čo má na to všetko povedať? Bude ako nebolo. V krajskom meste si kúpila jednoizbový byt a začala si zvykať na jeho kolorit. Najprv ju prestal zdraviť jeden sused. Keď vynášala smeti, celá bytovka bola v oknách. Renátin životný štýl nezodpovedal predstavám susedov. Keď ju bolelo hrdlo, hodila na pyžamo kabát a poďho k lekárke. Dôsledná mladá lekárka sa rozhodla, že privolá sanitku, takže bolo naozaj dosť komické, keď sa Renáta musela voziť v MHD v pyžame. Nehovoriac o vyjavenej sestre, ktorá pyžamo asi ešte nevidela. A to robila v nemocnici. V hlavnom meste chodila Renáta ešte aj nakupovať v pyžame, ak dlhšie spala.
V jej novom domove bolo samozrejmé, že sa jej stále niekto vypytoval, kde ide, prečo tam ide a koho tam má. V autobuse „klábosili“ ženičky na celé okolie, často sedeli aj desať metrov od seba, takže poriadne hulákali. O mobiloch nehovoriac. Veľkou výhodou malého mesta bolo, že jej rodičia bývali neďaleko. Po ceste k nim však stretla Renáta priateľky z mladosti a detstva, to bola ďalšia výhoda nového domova. A ešte ten pokoj. Už mala naozaj vek na to, aby sa prestala naháňať. Menopauza šťastne za ňou a na obzore nový, slušný muž. Čo viac mohla od malého rodného mesta čakať? Azda len prekrásnu prírodnú scenériu, ktorá jej nové bydlisko obkolesovala. Zhlboka sa nadýchla a poďakovala za všetko, čo ju doteraz postretlo. Samozrejme sa v duchu snažila odpustiť všetkým bývalým frajerom tak, ako ju to učili na kurze pre šťastné nové začiatky. Nie je dôležité vstať, ale postaviť sa. Veľmi jej to nešlo, pretože ju ešte stále v spojitosti s bývalými mátali pomstychtivé myšlienky, ale povedala si, že to skúsi. Byť spokojná sama so sebou, bez potreby niekomu ulahodiť. Dúfala, že jej rodná hruda vyjde v ústrety.
