Šesťdesiate roky, Československo. Z éteru sa ozýva rock’n’roll, minisukne a študentské revolty menia svet. Do prestížnej rozhlasovej redakcie prichádza Tomáš, ktorý sa ocitá v nebezpečnom súboji medzi redaktormi a tajnými službami. V stávke je kompromitujúca nahrávka aj životy všetkých. Hlavný hrdina stojí pred ťažkou voľbou: obetovať brata alebo kolegov bojujúcich za pravdu? Nový film Jiřího Mádla Vlny je nakrútený podľa doteraz nezverejnených skutočných príbehov novinárov z Československého rozhlasu. Ich odhodlanie prinášať nezávislé spravodajstvo za každú cenu inšpiruje aj dnes. Film ziskal divácku cenu na MFF Karlove Vary a zožal najdlhší potlesk v historii KVIFF.
V slávnej redakcii medzinárodného života Československého rozhlasu pracujú pod vedením Milana Weinera odvážni novinári – celebrity svojej doby, ktorých plagáty zdobia steny mnohých domácností. Medzi vtedajšie ikony Vieru Šťovíčkovú, Luboša Dobrovského či Jiřího Dienstbiera, prichádza mladík Tomáš. Netuší však, že miestni redaktori sú v hľadáčiku tajných služieb, ktorým vadí slobodné a necenzurované vysielanie rozhlasu. Tie sa o činnosť redakcie začnú zaujímať ešte viac, keď sa objaví kompromitujúca nahrávka, ktorej odvysielanie môže zmeniť celé dejiny. Čas sa kráti, napätie stúpa, treba konať. Ochráni Tomáš svojho mladšieho osirelého brata alebo sa spolu s ďalšími kolegami zapíše do histórie a zmení osud krajiny?
Váš hrdina Milan Weiner bol šéfom zahraničnej redakcie Československého rozhlasu, kde na nevôľu vedenia podnikal rôzne bezprecedentné kroky, ktoré viedli k lepšiemu kontaktu s poslucháčmi i k snahe vysielať čo najobjektívnejšie spravodajstvo. Čím vás osobne táto postava zaujala?
Áno, hrdina, to ste povedali presne. V mojich očiach ním je. Milan Weiner bol fascinujúca osobnosť s absolútne prirodzenou autoritou a ja k nemu vzhliadam len s nekritickým obdivom. Bol to vynikajúci a veľmi odvážny novinár, manažér a vizionár. Je zrejmé, že bez Milana Weinera by Pražská jar nebola taká, aká bola. Bol to skvelý a milovaný šéf. BOSS, ako ho s láskou prezývali v redakcii Československého rozhlasu. Hneď po svojom príchode dokázal zo skupiny skvelých novinárov, ktorí však trocha podliehali istej súťaživosti a solitérstvu, vytvoriť súdržný a perfektne fungujúci tím. Rozhlas s jeho nástupom získal úplne novú – efektívnejšiu dynamiku. Zrazu tu bola rýchla, moderná a kritická žurnalistika na úrovni, ktorá sa snažila poslucháčov presvedčiť o tom, že je možné myslieť a nazerať na svet slobodne a kriticky.
V kontexte doby to pôsobilo ako zjavenie. Po 20 rokoch temna tu zrazu bol Československý rozhlas, ktorý na čele s Weinerom smeroval poslucháčov k demokratickému zmýšľaniu. Rád by som ešte pripomenul dve spomienky na Milana Weinera z obdobia, keď bol v Osvienčime a v Buchenwalde. Uprostred toho šialeného a beznádejného pekla sa po tábore prechádza vysoký sivovlasý Žid, ktorý svojou výškou priťahuje pozornosť drobných dozorcov, takže ho často surovo zbijú, ale on sa vždy z toho blata zdvihne a motivuje ostatných väzňov nezničiteľným optimizmom a vetou: „Dočkáme sa slobody. Tá druhá spomienka opisuje, ako sa Weinerovi a niekoľkým ďalším väzňom podarilo na konci vojny utiecť z pochodu smrti. V nestráženej chvíli sa zrazu rozbehli proti strmej lesnej stráni, čo sa vzápätí ukázalo ako zlá voľba – objavil sa totiž jeden z najtvrdších dozorcov, rottenführer Hack. Skupinka sa chcela otočiť a vrátiť, čo by bol ich koniec. Mávnutím ruky a so slovami: „Auf Wiedersehen nach dem Krieg, Herr Rottenführer,” sa rozlúčil s konšternovaným esesákom. Vďaka tomu prežili. Toto, myslím, vystihuje Milana Weinera úplne presne.
Milan Weiner bol nielen odvážny novinár, ale aj vzor či legenda pre veľa ľudí, pretože rozhlas bol najpopulárnejším a najdostupnejším médiom. Ako ste pristupovali k jeho stvárneniu, čerpali ste veľa z prameňov či spomienok, išlo vám najmä o historickú vernosť?
Toto je otázka, na ktorú neviem odpovedať. Je to zvláštna chémia pocitov, ktorú sa snažím absorbovať. Samozrejme, zbieranie materiálu je dôležité. Prečítal som nejaké texty, stiahol som si diplomovú prácu o Milanovi Weinerovi, veľa som počúval spomienky jeho kolegov a spolupracovníkov. Počúval som aj veľa nahrávok jeho vysielania. Čo sa týka historickej vernosti fyzickej podobe, tam sme neboli presní – Milan Weiner nemal fúzy a mal niekoľko rečových chýb. S režisérom Jiřím Mádlom sme sa zhodli na tom, že ich nebudeme kopírovať, to je vždy tenký ľad a myslím, že by som to ani nevedel. Skôr sme sa snažili zachytiť jeho vnútornú energiu. Asi najsilnejšie na mňa zapôsobil Weinerov hlas z nahrávky, ktorá bola urobená v nemocnici krátko pred jeho smrťou. Hovorí na nej o láske k západonemeckým prístavom, parníkom a istej námornej romantike, ktorá akoby zastupovala jeho túžbu po slobode. Hlas z tej nahrávky, tá zvláštna krehkosť a nežnosť ma vždy spoľahlivo rozplačú.
Vlny sa pozerajú na obdobie šesťdesiatych rokov pozoruhodnou, nie čiernobielou optikou a ukazujú nielen statočnosť členov zahraničnej redakcie Československého rozhlasu, ale aj zložité morálne voľby, ktoré nemajú jednoznačné riešenia. Sám ste hrali vo viacerých historických drámach, ale prekvapil vás scenár Vlny niečím, čo v domácom kontexte chýbalo?
Každý film, ktorý vzniká s takým nasadením a pracovitosťou, je z môjho pohľadu jedinečný, tvorivá atmosféra na pľaci bola úplne úžasná a strhujúca. Scenár sa mi páčil na prvé prečítanie. Je na ňom vidieť Jiřího precíznosť a roky príprav. Myslím, že posolstvo, ktoré film ponúka, je v dnešnom kontexte veľmi nosné a dôležité. A myslím si, že spôsob, akým film pracuje s dobovými materiálmi je čosi, čo sme nevideli ani v domácom kontexte.
Sú Vlny aktuálne aj dnes?
Áno, to je, žiaľ, smutný fakt, nad ktorým sa nemožno nezamyslieť. Aktuálnosť Vĺn na nás denne kričí zo všetkých médií a zdá sa, že to bude len pribúdať. Ukrajinu snáď ani netreba spomínať. Na to sa stačí pozrieť na to, čo sa teraz odohráva v Maďarsku, a najmä na Slovensku. Takže si držme palce a buďme bdelí. Začnite napríklad tým, že pôjdete do kina na film Vlny. Možno je to naivná predstava, ale želám si, aby náš film dokázal to, čo Milan Weiner a jeho tím v Československom rozhlase v rokoch 1963 – 1968. SME S VAMI, BUĎTE S NAMI.
