Ťažká otázka. No určite nie ťažšia ako rozvod samotný. Speváčka Mária Čírová to veľmi pekne zhrnula slovami “Manželstvo je ťažké, rozvod je ťažký. Vyber si svoje ťažké.” Ja som si tento týždeň vybrala náročnú tému, ale nebudem na ňu sama. Mojím hosťom je renomovaný psychoterapeut Zoltán Mátyus. Vitajte!
Moja bublina je divná. Žijem v monogamnom vzťahu. Mám manžela, ktorému som verná a je mi dobre. Moja kamarátka, volajme ju Maťka, to však vidí inak. Raz nám pri lúčení s posmeškom povedala: “Tak si tu vy žite v tom monogamnom vzťahu a majte sa dobre.” V mojich ušiach to znelo povýšenecky ba až dehonestujúco. Akoby naznačovala, že sme úplne mimo, že sa máme cítiť zle v manželstve dvoch ľudí, ktorí žijú to, čo si pred oltárom sľúbili. Nebyť našej hodinovej konverzácie pred tým, chýbajúci kontext by spôsobil, že sa ma to možno aj dotkne. Ale nedotklo. S manželom sme sa na seba pousmiali a Maťku odprevadili von, do jej promiskuitnej bubliny. Vôbec som sa necítila vinná, čudná či nemoderná. S Maťkou a jej vzťahovými excesmi by som totiž nemenila. Ani jedna bunka jej tela nesignalizovala spokojnosť so životom.
Mala super muža. Spočiatku aj krásne manželstvo, ale podľahla trendu, ktorým žijú mnohí. A tak aby dokázala sebe aj sokyni, že práve ona dokáže “zbaliť” toho sympatického obchodníka, ktorý k nim na firmu chodil, obetovala svoje manželstvo. Zrejme však za tým bolo niečo viac. Tak či onak, prinútilo ma to zamyslieť sa nad tým, aký zmysel majú monogamné vzťahy. Spomenula som si totiž na vetu od jedného psychológa, ktorú mi povedal kedysi dávno, keď sme rozoberali neveru.
Človek (nie) je tvor monogamný
Nepodsúvam alibi všetkým, ktorí týmto tvrdením ospravedlňujú svoju neveru, ale tisne sa mi na jazyk otázka, že ak je to pravda, prečo potom od seba požadujeme niečo, čo je ťažko splniteľné. Aký zmysel má snaha o život v monogamnom vzťahu? Môj dnešný hosť, renomovaný terapeut Zoltán Mátyus ponúka túto optiku.
“Podľa mňa človek je monogamným tvorom. Nikdy a nikde sa dlhodobo neujal iný model. Na vyžadovanej vernosti nie je problém ťažko udržateľná viazanosť, ale udržanie si záujmu, sviežosti a vzťahovej výživnosti,” akcentuje skúsený terapeut, ktorý tvrdí, že zmysel monogamného vzťahu pramení z toho kým sme, ako vzťahové bytosti. “Exkluzivita má hlboký význam nielen pre deti ale aj pre dospelých. Jej strata je hlboká rana na vzťahu, i na duši. Stačí sa spýtať ľudí ako vie bolieť nevera,” dopĺňa terapeut. Dáva mi to zmysel, aj keď tvrdenie, že nie sme monogamní, by z biologického hľadiska tiež obstálo.
Je však dokázané, že človek žijúci s jedným partnerom je zdravší, spokojnejší a dožíva sa vyššieho veku. Napriek tomu nevera je v spoločnosti rozšírená ako stánky s rýchlym občerstvením. A ponuka je pestrá. Čo by si mal človek dať na misky váh, keď má pred sebou pokušenie? “Možno si môže človek položiť niekoľko otázok, ak ich vôbec vie vnímať, keď tá ponuka pred ním je tak sladká. Ako chcem aby môj život vyzeral, a ako bude vyzerať keď sa na ten prestretý stôl vrhnem? Kým som ja ako človek? Budem ním, ak si tu pochutím? S akou mojou odpoveďou na túto situáciu budem spokojný? Kedysi som počul takú zaujímavú vetu, že nevera je jednoduchá odpoveď na zložitý problém, tak môže byť na mieste ešte aj otázka: posunie to ten môj veľký problém dopredu, alebo ho zbytočne skomplikuje? “ vysvetľuje terapeut s psychoterapeutickým výcvikom v Logoterapii a Existencionálnej analýze.
Rozvodom sa život vyosí
Veríme na romantickú lásku, vstupujeme do sviatostného manželstva so sľubom v dobrom aj v zlom, kým nás smrť nerozdelí. No sme schopní rozdeliť sa skôr ako vybledne spomienka na tento sľub. “Je to tým, že sme už asi generáciou, ktorá sa nechce uspokojiť s formálnym vzťahom. A to že okolo seba vidíme stále väčšie množstvo rozchodov a rozvodov, tak nám to predostiera presvedčenie, že aj to je cesta. A pre niektorých to naozaj je cesta z trápenia,” zhŕňa svoje skúsenosti do slov terapeut, ktorý pomáha mnohým cez takéto trápenie prechádzať. Rozvod však nevníma ako ľahšiu cestu. Zaujímalo ma, kedy je na mieste snaha krízu prekonať a kedy podať žiadosť o rozvod. “Ak si rodina niečim prechádza, niečim ťažkým, tak je namieste aj zámer vydržať, ale ak je to okolnosť, ktorá nás síce veľmi zaťažuje, ale nerozdeľuje. Ak však je to okolnosť, ktorá nás rozdeľuje, a je to problém, ktorý pramení najmä zo vzťahu, tak vtedy asi nie je prospešné “len” vydržať, lebo to nemá ako skončiť,” znie rada od môjho dnešného hosťa. Chcela som vedieť aj to, či sa v praxi stretol s prípadom keď rozvod, nech prebiehal aj v tej najpriateľskejšej atmosfére, nezanechal stopy na duševnom zdraví detí. Zoltán Mátys promptne zareagoval: “Rozpad rodiny sú pre dieťa i dospelého také otrasy, že to s nami zákonite bude hýbať. Či z toho dieťa bude mať ujmu na duši, to záleží od mnohého. Od toho ako to prebiehalo, ako to bolo zdieľané s dieťaťom, od toho čo nasleduje potom, či sú v tom zamontované aj nejaké iné osoby, a v neposlednom rade od individuálnych predispozícií ako je nosnosť na záťaž, a zrelosť zúčastnených. Napokon všetci prídu o všetko, čo oázu či baštu znamenalo, ak znamenalo. Dokonca aj keď rozvod prináša veľkú úľavu, aj tak je to masívny zásah do duševného prežívania. Život sa vyosil.”
Kedy odpustiť
V predmanželskej príprave sa jeden kňaz opýtal snúbencov čo by sme v manželstve mali vedieť odpustiť. Odpoveď, ktorú čakal bola – všetko. Toto tvrdenie vytvára priestor na polemiku. Zoltán Mátyus je psychoterapeut s dlhoročnou praxou, pomáha jednotlivcom aj párom a tak som sa ho opýtala, čo je pre ľudí dnešnej doby najväčšia až neprekonateľná prekážka, ktorá bráni zotrvať vo vzťahu?
“Predpokladám, že to, čo sme už v nejakej podobe zažili. Zradu, prekročenie hraníc, prehliadanie, nezáujem hoci aj nami interpretovanú, atď. Najhlbšie zabolia údery na staré rany. To už totiž odniekadial poznáme. Závažnosť zrady na vzťahu určuje napríklad aj naša minulosť, alebo kontext zrady. A možno ani neexistujú neprekonateľné prekážky, ale sú veci s ktorými už nechceme žiť. Neverím na hĺbku odpustenia pre nárok, lebo by sme mali. Verím v moc hlbokého odpustenia, v ktorom sa srdce rozvolní, spočinie. Ako k nemu dôjdeme? Vlastnou cestou. Hľadaním a nájdením toho, v čom vie srdce spočinúť,”uzatvára Zoltán Mátyus. A ja cítim, že je dobré si teraz dopriať priestor na spracovanie jeho slov a 9. február osláviť Medzinárodný deň manželstva ako sa patrí.
