Marek Madro je zakladateľom Občianskeho združenia Ipčko, ktoré tvoria psychológovia a sociálni pracovníci špecializujúci sa na pomoc mladým ľuďom. Zaujímalo nás, ako on „číta“ konanie gymnazistu, ktorý na svojej škole založil požiar a následne zahynul v plameňoch.
Vaši kolegovia psychológovia hneď po nešťastí na Škole pre nadané deti a Gymnázium na Teplickej v Bratislave hovorili o radikalizme, frustrácii a tiež o túžbe vyniknúť bez ohľadu na spôsob. Čo stojí za radikalizmom, prečo sa mladí radikalizujú?
Príčin, prečo ľudia vstúpia do rôznych extrémistických skupín na on-line fórach a radikalizujú sa v nich prostredníctvom on-line nenávistných obsahov, je viacero. Často je to výsledok toho, že človeku v živote niečo chýba. Vstupujú tam ľudia napríklad z dôvodu, že zlyhá systém okolo nich. Nefungujú rodiny, vzťahy, priateľstvá, cítia sa osamelo a potom prirodzene túžia po zmene, funkčnosti a nádeji, že to bude lepšie. Mnohí z nich túžia po pocite, že niečomu môžu opäť začať veriť a tiež túžia, aby niekto veril v nich. Prostredie extrémistických skupín v on-line priestore vytvára komunitu a človek, ktorý do nej vstúpi, má pocit, že konečne niekam zapadol. Má zážitok prijatia a to je pre nás prirodzená potreba a túžba, keďže sme spoločenské tvory a potrebujeme vzťahy. Tieto skupiny zapĺňajú pocity prázdnoty, ktoré ľudia vo svojom živote pociťujú a instantne napĺňajú pocit, že konečne našli podporu a prijatie.
Prečo vlastne Benjamín konal tak rizikovo – založil požiar, predsa musel vedieť, že je to nebezpečné…
V adolescentnom období je dozrievanie mozgových centier, ktoré zodpovedajú za spracovanie emócií a centier pre riadenie správania, nerovnomerné a dochádza k oslabeniu autoregulácie správania. Aj keď majú tínedžeri dostatočnú kognitívnu kapacitu na identifikovanie teoretického nebezpečenstva, pri rozhodovaní viac podliehajú emóciám. A ešte nemajú dostatočne vyvinuté centrá mozgu, ktoré kontrolujú a regulujú impulzívne správanie, preto konajú radikálne, extrémne, impulzívne až fatálne. Naozaj nemôžu domyslieť následky svojho správania. A je tu ešte jedna vec – ak sa mladí ľudia ocitajú v náročných situáciách dlhodobo alebo v cyklicky sa opakujúcich situáciách a tie nie sú riešené, potom v rámci svojich možností berú spravodlivosť do svojich rúk s túžbou a úmyslom urobiť nejakú zmenu.
V týchto a podobných prípadoch je na mieste otázka, či má učiteľ možnosť spozorovať rizikové správanie sa u študenta?
Učitelia, aj rodičia, ktorí sú s deťmi v častom kontakte, si môžu všimnúť akúkoľvek zmenu v správaní dieťaťa, ktorá sa objaví a vymyká sa tomu, čo je bežné a zaužívané. Je potrebné citlivo zareagovať, dať najavo, že sme si niečo všimli a chceme byť v tom, čo mladý človek prežíva, nápomocní. Môžeme ich nasmerovať na pomoc k odborníkom a zároveň im dať najavo, že nám nie je jedno, čo a ako prežívajú. Potrebujú cítiť bezpečie, dôveru a priestor, kde nebudú hodnotení, súdení a kritizovaní.
Benjamín je z toho istého gymnázia, kam chodil aj Juraj, ktorý usmrtil v podniku Tepláreň dvoch homosexuálne orientovaných mužov. Je to náhoda, alebo sú títo študenti inteligentnejší, múdrejší a tým aj citlivejší?
Nadaní študenti majú odlišnú intelektuálnu, akademickú a sociálno-emocionálnu vývinovú trajektóriu ako bežná populácia. Typické je rýchle porozumenie a spracovávanie informácií, objavuje sa potreba komplexnosti a presnosti v informáciách, ale aj odlišnosť záujmov v porovnaní s rovesníkmi. Môžu vynikať vo viacerých oblastiach alebo iba v jednej a môže sa objavovať aj perfekcionizmus a kladenie vysokých očakávaní na svoj výkon. Každý je jedinečný a to platí aj v tejto skupine nadaných detí, nedá sa to úplne generalizovať. Neexistuje štúdia, ktorá prepája nadanie a takéto formy správania, akými sme boli svedkami, či už ide o tragédiu na Zámockej alebo tragédiu, ktorá sa udiala 1. júla na škole. Je to otázka štruktúry osobnosti, nie nadania.
Čo by mala podľa vás urobiť škola, aby predišla takýmto prípadom?
Jednoznačne je potrebné dostať do škôl viac podporných pracovníkov, školských psychológov, špeciálnych pedagógov. Nestačí mať na škole školského psychológa na polovičný úväzok alebo ho nemať vôbec. Toto si už nemôžeme dovoliť. Stav duševného zdravia mladých ľudí je viac ako alarmujúci. Mladí ľudia potrebujú robiť konkrétne kroky, ktoré im pomôžu ovplyvňovať svet a dianie v škole, aby mali možnosť realizovať svoje normálne psychologické potreby. Je potrebná otvorená komunikácia v školskom aj rodinnom prostredí. Už sa nepýtajme, čo bolo v škole, ale aký si mal/a deň. Eliminujme tlak, sme v 21. storočí, keď nám technológie ponúkajú možnosť získať informáciu do pár sekúnd, tak prečo vytvárať tlak na to, aby mali deti encyklopedické informácie bez kontextov. Orientujme sa viac na zručnosti a schopnosti, ktoré rozvíjajú vzťahy, napomáhajú zvládať stres a úzkosť, učia ich riešiť konflikty. Toto potrebujeme veľmi rýchlo priniesť do škôl. Podporiť systém, aby deti nielen v škole mali pocit, že je bezpečná. Úlohou nás všetkých je zapracovať na spoločenskej atmosfére. Toto je varovný signál, že s napätím, nenávisťou a polarizáciou je potrebné niečo robiť. Nálepkovanie a podpora stigmatizácie v našej spoločnosti nepriniesla a neprinesie nič dobré, naopak ohrozí zraniteľné skupiny, vytvorí bezmocnú atmosféru a môže podporiť túžbu jednotlivca urobiť niečo, čo môže mať fatálne následky.
VIERA MAŠLEJOVÁ
Foto: M. M.
