Skutočný príbeh: „Po vajci“

„Stalo sa mi to už pred dosť rokmi, ale dodnes sa na tomto príbehu rada zasmejem. Vtipná príhoda mi vyvolila môjho muža,“ začína s úsmevom Alica. Je mi ihneď jasné, že na tejto káve príjemne pookrejem.

Alica žiari ako fakľa. Síce má už bližšie k päťdesiatke, za jej krásnym telom a dlhými vlasmi sa dodnes otáčajú o polovicu mladší nápadníci. Ju však „netankujú“. Má svoje zásady a poriadok, ktorý vládne vo všetkom. A možno práve preto by si nik nepomyslel, že svojho muža zbalí viac ako bizarne.

Veľká noc je pre husičky

„Neznášala som naše veľkonočné tradície odkedy si pamätám. Nie sme veriaca rodina a preto sme sa riadili len čisto pohanskými zvykmi a klasickým šibačkovo polievacím šialenstvom. Prišlo mi to trápne,“ vysvetľuje svoj pohľad na naše dedičstvo. Niečo sa jej však nedá odoprieť. Je pre ženy skutočne stále na mieste s tichým úsmevom držať, keď „nás bijú“ či oblievajú vodou a dotyčných za to ešte odmeniť milou pozornosťou? „Určite to nie je odkaz, ktorý by som rada vštepila svojej dcére, keby jestvovala. S mužom máme dohodu, že tieto zvyky sa u nás bojkotujú,“ ilustruje ako to majú doma zariadené oni.

„Keď som videla moje kamošky, celé bez seba, s rumencom na tvári, vykúkajúc z okna, kto ich príde vyšibať ako prvý, bolo mi z nich zle. Pamätám si, že na Veľkonočný pondelok zvykli mať nachystaných aj zo päť oblečení na výmenu, zatiaľ čo my so sestrou sme ani neotvorili dvere. Mali sme väčšinou pustenú telku a pozerali sme zahraničnú hudobnú stanicu plnú našich milovaných hitov. Chrúmali sme, čo nám prišlo pod ruku, a mama sa rada pridala k našej babskej jazde. Otec si ani nedovolil vstúpiť. Chápal, že to bol náš čas a on ako zástanca tých z druhého brehu nie je vítaný. Tešil sa. Chodil sám na ryby,“ opisuje príjemnú atmosféru, ktorá u nich počas sviatkov vládla. „Ak baby lákali chlapov na svoje vodou obliate biele tričká, boli pre mňa čisté „husy“. Ale ruku na srdce, ja som bola bifľoška so sklonom k feminizmu,“ priznáva dnes sebavedomá žena.

Hľadá sa ihla v kope sena

„Či patrím k prvej slovenskej generácii karieristiek? Asi aj áno. Ale medzi priateľkami ani zďaleka nie som sama,“ nehanbí sa priznať. Ona i jej „dvorné dámy“ sú špeciálny druh. Typické sú stabilnou prácou a nadštandardnými príjmami, ktoré si vydreli svojou húževnatosťou. Spája ich však aj ďalšia črta. Mnohé sú napriek veku stále slobodné a bezdetné. „Nevidím na tom nič zlé, ak to tej dotyčnej nevadí, veď kde je napísané, že je žena úplná iba ak je matka a manželka? Ja vlastne neznášam takéto škatuľkovanie. Nech každá robí ako cíti a druhé baby radšej podporuje ako ohovára…“ vyratúva blondínka. U nej sa však tesne pred štyridsiatkou čosi zlomilo. Prekonala bolestivý rozchod a boj o majetok s mužom, ktorému verila a ocitla sa tak na životnej križovatke. „Chvíľami som nevedela kam ďalej, ale práve v tejto úplne nevhodnej chvíli som ucítila to povestné tikanie biologických hodín. Proste som sa ráno zobudila a vedela som, že toto sama nedám,“ hodnotí prekvapivo rýchly prerod pohľadu na vec. „No a tak som sa vydala hľadať ihlu v kope sena…“ navádza ma tajomne na zvrat v príbehu.

Zoznamka

„Jasné, že sme sa stretli na internetovej zoznamke, veď, kde by som ja asi tak mohla niekoho stretnúť?“ pýta sa so smiechom. Je to pravda, pri jej pracovnom tempe a úzkom okruhu ľudí sa veru náhodní okoloidúci len tak nevyskytovali. „Vybrala som si takú platenú, lebo som dúfala, že tam budú adepti predsa len viac na úrovni, ojojoj, aká chyba,“ rehoce sa zo srdca. Vďaka zoznamke zažila pri randení viaceré bizarnosti, ktoré sú aj dnes skvelými príbehmi k vínu, keď má babibec s kamoškami. Stretla sa s kadekým, ale najviac jej utkvela v pamäti „svätá trojica“. „Interne som ich nazvala Luj, Duj a Huj, ako v Káčerove,“ smeje sa. „Luj bol IT-čkár žijúci so svojou mamičkou, Duj zas ezoterik tráviaci väčšinu roka na jógových pobytoch a Hujovi chýbalo pred H už len písmeno C. Síce prišiel na drahom aute, ale nechal ma zaplatiť celý účet a ešte aj benzín, keď ma odviezol domov,“ ťuká si Alica po čele. Stále však nechápem, čo nasledovalo potom…

Veľká noc

„No nič, prišla Veľká noc a konečne pár dní voľna, ktoré som potrebovala ako soľ. A na zoznamke mi zasvietila povestná obáločka so správou. Takmer som ju rovno vymazala, lebo som zrovna mala svoje dni a náladu pod psa, no namiesto koša som ju automaticky otvorila. A bum,“ zahľadí sa do diaľky so zasnívaným pohľadom. Pán P sa jej páčil už z fotky, ale vďaka skúsenostiam vedela, že tá môže byť úplný klam. „Chcela som sa s ním stretnúť čo najskôr a nechodiť zbytočne okolo horúcej kaše. Hoci bol z východu, akurát sa pracovne nachádzal u nás a mne sa zachcelo lyžovať. Bola som zvedavá, aký je flexibilný,“ prejaví svoju vynaliezavosť blonďavá šibalka. „Úplne mi vyrazil dych, keď okamžite súhlasil a ešte mi aj navrhol odvoz do blízkeho rakúskeho lyžiarskeho strediska. Žiadne komplikácie, na ktoré som bola dovtedy zvyknutá. Muž činu. Nebála som sa, lebo zoznamka mala dobrý systém overovania účastníkov a tak sme o pár hodín už sedeli v jeho pohodlnom aute,“ opisuje prvé rande, kde okamžite preskočil iskra. Bolo to práve na Veľkonočný pondelok.

Šibi ryby

„Úplne ma ale dojalo, keď vystúpil z auta a čakal ma aj s korbáčom. Od dverí som kričala, že toto nie a on korbáč proste schoval. Žiadne zbytočné naťahovačky. Gentleman s rešpektom. A keď sa naklonil, aby mi dal bozk na líce na privítanie, od úžasnej vône jeho parfumu sa mi podlomili kolená,“ zasníva sa opäť. Zabuchla sa ako malá. Ona, chodiace rácio, pani inžinierka, vystúpila zo svojich prísnych excelovských tabuliek a rozhodla sa nechať sa unášať prúdom nasledujúcich udalostí. DOKONALÉ. A tak sa počas krásneho dňa na lyžiach spoznávali, lyžovali, zvádzali a na striedačku občerstvovali v miestnych Apres Ski baroch.

Poslednú jazdu spoločne šli na sedačkovej lanovke a keďže sa ponorili do zaujímavej debaty, spamätali sa neskoro a vystupovali v poslednej chvíli. Alicina palička sa nešťastne zamotala do výstroja pána P. S paličkou v rozkroku ho vykotilo tak, že ani chrobák Truhlík by sa nehanbil. Chvíľu sa zvíjal v bolestivých kŕčoch, ale Alica sa veľmi rýchlo snažila napraviť napáchanú škodu. Sklonila sa nad neho a zaclonila mu lúče jarného slnka dlhým závojom nádherných vlasov vykúkajúcich spod helmy. „Ako ti môžem pomôcť?“ pýtala sa naoko previnilo. „Ja som ťa síce vyšibať nemohol, ale za to som dostal poriadne „po vajci“,“ rozosmial sa a stiahol si ju k sebe na dlhý bozk. Bolo to jasné. Bola to láska.

A to najlepšie? Láska to aj stále je. Síce sú už holúbkovia o dekádu starší a vytúženej dcérky sa nedočkali, život si užívajú plnými dúškami. A na Veľkú noc vždy so smiechom spomínajú na svoje bizarné prvé rande, ktoré odhalilo ich charakter bez zbytočných naťahovačiek.