„Tak ako si nakoniec strávila Valentína? Bolo to rande, čo si spomínala?“ podpichnem Borku v kancelárii a vidím ako jej tvár ihneď zaplaví spokojný úsmev. „Bolo a užila som si ho úplne najlepšie,“ kontruje a vo mne sa ihneď ozve povestné šteklenie zvedavosti.
Nepoznám ju dlho, ale sympatická mi bola od prvej chvíle. Šíri sa okolo nej pokoj, čo je v dnešnom svete stresu a uponáhľaných ľudí, podľa mňa, cenné. Zaujalo ma, že je roky vydatá a s manželom a synmi žijú usporiadaným životom. V súčasnosti rarita. Ale práve odtiaľ ten pokoj možno pramení…
Stretla som ju náhodou
„Ako rastú moji chlapci, často sa vraciam do dôb, keď som bola dievčaťom ja. Spomínam si ako som mala postavené hodnoty, na čom záležalo a čo bolo naopak zbytočné. Bez rúhania si občas poviem, že som rada, že mám synov, ich svet mi príde omhoho priamočiarejší ako ten náš, ženský,“ vysvetľuje mi nad kávou, ktorú si dáme za odmenu po obzvlášť nudnom pracovnom mítingu. Minulý týždeň „ju“ počas hokejového tréningu „stretla“. Hre svojich synov dávno nevenovala pozornosť a namiesto toho si užívala „čistenie mozgu“. Zhľadená „doblba“ nechala svoje myšlienky plynúť bez toho, aby ich akokoľvek usmerňovala.
A tak sa zrazu zjavila vedľa „nej“. Rovnako ako ona, mala v prenosnej šálke kávu, ale bez cukru. Borka ju miluje s mliekom a sladkú až štípe, ale jej mladšia verzia sa oddávala asketickému dodržiavaniu zdravého režimu, kde ani jedna z jej obľúbených položiek nepatrila. Veľmi jej chcela povedať, že je krásna presne taká, aká je, ale vedela, že to ešte nepochopí. Potrebuje čas, pod ktorého rúškom dozreje aj jej láska k sebe samej.
V nose mala chutný piercing, presne na mieste, kde má teraz Borka nenápadnú jazvičku. Prsteň s ležatou osmičkou od otca zdobil ruku s nalakovanými nechtami. Jej terajšie lak nevideli už niekoľko rokov. Pri kope roboty okolo domácnosti stratilo jeho nanášanie význam. Olúpané nechty pôsobia omnoho horšie ako nenalakované vôbec. Aj to ju naučili roky. Menej je väčšinou viac. Jej mladšia spoločníčka jej začala hovoriť o knihách, ktoré tak rada číta a o bezcieľnych jazdách v aute, ktoré si zvykne dopriať pod rúškom noci, aby sa necítila sama. Borka jej povedala, že to už nerobieva, lebo si po nociach užíva pravidelné chrápanie svojich malých veľkých chlapov, ktoré ju vždy zaručene prenesie do ríše snov.
Vysvetlila svojej mladšej dvojníčke, že má toho veľa v práci a býva často unavená. Mladá jej odvetila, že zo školy býva unavená tiež a navyše po nociach čaká, či jej frajer odpíše na správy alebo nie. Borka by ju najradšej objala a vysvetlila jej, že raz príde osoba, ktorá ju čakať nenechá ani za svet. Chce to len čas a prijatie samej seba na prvom mieste. Keď dopili kávu, rozlúčili sa. Mladšia s ľahkosťou, veď o Borke nevedela nič. Tá ju nechala ísť s ťažobou v srdci, lebo mladú pozná veľmi dôverne a často jej chýba. Bola ňou ona sama…
Rande so sebou
„Možno to znie smiešne, ale podobné stretnutia ´s minulosťou´ mi pomáhajú uvedomiť si, čo všetko som prežila a kam som sa na svojej ceste posunula. Pomáhajú mi myslieť na to, že hoci nadovšetko milujem rodinu, ktorú sme s mužom vytvorili, milujem aj seba, lebo som to jediné, čo na konci dňa mám…Preto som tento rok odmietla jeho pozvanie na valentínske rande. Našťastie si to dal vysvetliť,“ rozrozpráva sa. Namiesto obligatórnej večere pri sviečkach zo zľavového portálu sa Bora rozhodla darovať si niečo špeciálne. Dala si čas pre seba a odmenila sa lístkami na výstavu, ktorú si v galérii chcela pozrieť už dlhšie. Vedela, že tento druh umenia vôbec nebol manželovou šálkou kávy a preto sa rozhodla, užiť si ju bez neho.
Milovaná mama jej postrážila chlapcov, čím sa zas naplnil jej pohár lásky. Upiekla spolu s nimi buchty, pričom si užili kopec zábavy, ktorá pokračovala aj večer pri rodinnej komédii. Vnuci zostali spať u nej a tak nemusela aspoň túto noc myslieť na svoju vlastnú osmelosť. Michal sa rozhodol ísť si po práci zabehať a neskôr sa vybral na pivo s kamarátmi. Každý člen rodiny si tak doprial presne to, čo aktuálne potreboval, bez výčitiek a zbytočných scén.
Doma dobre
„Večer, keď sme sa streli s mužom doma, nálada bola úžasná. Obaja sme mali kopec dojmov a zážitkov, o ktoré sme sa chceli podeliť. Bolo to úplne iné ako nútený rozhovor pri večeri nad sviečkou. Zaspali sme v tesnom objatí a ja som si aj po rokoch uvedomila, že sa stále neviem nabažiť jeho vône. Aj keď máme obaja dávno po štyridsiatke, stále mi vonia, ako ten mladík, s ktorým som pred rokmi začala randiť,“ vyznáva sa Borka. Blízkosť potvrdil aj Michal, ktorý navyše ocenil, že si po oddychovej noci mohli dopriať netradične lenivé sobotné ráno…
Nakoniec mi to došlo. Pokoj, ktorý ju obklopuje vytvorila ona sama. Nie je závislý na vonkajších podnetoch. Drží si ho v sebe a opatruje, ako ten najvzácnejší dar. Preto aj na Valentína uprednostnila single rande sama so sebou.
Manžel sa neurazil, napokon, nastavený je veľmi podobne ako jeho žena…
