Folklórny súbor Očovan na tohtoročnom Dni kroja program otvoril svojou Veselicou. Tento súbor patrí na Slovensku medzi najstaršie folklórne skupiny. Jeho vznik sa datuje od roku 1936.
Pod vedením pána učiteľa Višňovského absolvovali Očovania prvé vystúpenia v Turčianskom Sv. Martine a neskôr v Prahe a na Sliači. V povojnovom období patrili viacerí jeho členovia k zakladajúcim členom SĽUK-u a stali sa v oblasti folklóru legendami a zdrojom inšpirácie aj pre súčasných folkloristov. Spomenieme aspoň mená ako Ján Gaško, Ján Chabada – Chovan či Margita Nosáľová. FS Očovan je aktívny už dlhé desaťročia. Svedčia o tom aj úspechy z ďalekej, ale i blízkej minulosti. „Posledných desať rokov robíme iný typ folklóru, a to scénický. Smerujeme k scénickej tvorbe a tanečnému divadlu, no rešpektujeme pritom tradičné hodnoty. Teda, vychádzame z pôvodného – máme rešpekt voči koreňom. Pre náš kroj je typická červená šatka, muži ju nosia naľavo. Významné sú aj naše výšivky na krojoch, majú temperamentné farby, opísal by som to, ako keď oheň tancuje,“ vyjadril sa vedúci súboru Očovan Pavol Hossa.
Výšivka „dženvienžul“
Folklórny súbor Goral predviedol typické goralské tance a melódie. Diváci mohli vidieť aj charakteristický tanečný krok – ozvodný. „Reprezentujeme goralov z Hladovky a Suchej Hory, teda zo slovensko-poľského pohraničia. Náš kroj má špecifickú výšivku, je to kvet bodliaka, ktorý sa volá krasovlas bezbyľový. Po goralsky dževienžul,“ uviedla Zuzana Šikyňová, vedúca súboru Goral. Folklórny súbor Harmonikári Opatová reprezentoval Trenčiansky kraj a nacvičili si vystúpenie s názvom Na lúke.
Ctia si autentickosť
Folklórna skupina Poničanpôsobí v obci Poniky neďaleko Banskej Bystrice. Súbor sa dlhodobo venuje tunajším zvykom a tancom. „Tancujeme takpovediac autentiku po starých rodičoch a dokonca aj v ich krojoch. Máme aj osemdesiatročné kroje. Pre náš kroj je typická „šata“, teda zástera, ktorá má výšivku vypracovanú krivou ihlou na ráme,“ vysvetľuje umelecký vedúci skupiny Miroslav Šávolt.
Viera Mašlejová
Simona Zaťková
