Je problémom najmä v zimnom období – smog – teda znečistený vzduch. Odborníci preto hovoria osobitne o zimnom smogu. Vzniká spaľovaním tuhých palív, pričom sa do ovzdušia uvoľňujú prachové častice (PM) a ďalšie znečisťujúce látky. Teplotná inverzia a hmlisté dni bránia rozptylu znečisťujúcich látok a tak sa emisie z vykurovania a dopravy hromadia pri zemi a my ich potom dýchame.
„Zimná sezóna 2024/ 2025 bola z hľadiska kvality ovzdušia nepriaznivá – často sa vyskytovali zlé rozptylové podmienky. A to aj na západnom Slovensku, kde sa tak často nevyskytujú, pričom pretrvávali dlhší čas. Smogová situácia sa objavila aj v oblastiach, kde ju zvyčajne nezaznamenávame, keďže sa tam nekúri tuhými palivami.Znečistenie, najmä koncentrácie častíc PM10a PM2,5 dosahovali vysoké hodnoty,“ uvádza Ing. Veronika Mináriková, poverená riadením Úseku emisie a kvalita ovzdušia SHMÚ. Odborníčka uvádza, že počas obdobia so zhoršenými rozptylovými podmienkami zaznamenali zvýšené koncentrácie PM 10 takmer na všetkých monitorovacích staniciach, a tých má SHMÚ na Slovensku päťdesiat dva. „Hodnoty prekračujúce takzvaný informačný prah, pri ktorom sa vyhlasuje smogová situácia, sa však najčastejšie vyskytovali na staniciach Jelšava, Plášťovce a Veľká Ida. V prípade Veľkej Idy k támto zvýšeným koncentráciám výrazne prispieva aj neďaleký priemyselný zdroj,“ vysvetľuje inžinierka Mináriková.
V horských a podhorských dedinách smog
„Ja chodím na Kysuce a už som zažila situáciu, že som vystúpila z auta a hneď som v nose zacítila štipľavý dym. Sú to hory, a predsa, keď tam človek príde v zime, cíti smog,“ opisuje inžinierka Mináriková situáciu, ktorú priamo zažila. Ako sa dozvedáme, na smog – či sa bude v danej oblasti vyskytovať, alebo nie, pôsobia dva základné faktory. Je to členitosť terénu danej lokality – v dolinách, kde sa inverzie vytvárajú častejšie, je aj častejší výskyt smogu. Druhým dôležitým faktorom je vietor a výskyt hmlistého počasia – teplotná inverzia. Ak ide o lokalitu, kde nefúka, tak tam sa smog udrží a koncentruje. Preto potom aj v horských oblastiach, v dedinách ležiacich v pohoriach, v uzatvorených dolinách, nastane smogová situácia.
Problémom sú častice PM
Kvalitu ovzdušia u nás sleduje SHMÚ. Monitoruje a vyhlasuje varovania pre nebezpečné látky vyskytujúce sa v ovzduší. Konkrétne tuhé častice PM 10, PM 2,5, benzo(a)pyrén, oxid siričitý (SO2), oxid dusičitý (NO2)a ozón – ten je aktuálny najmä v lete – takzvaný letný smog. Už niekoľko rokov sú pre Slovensko najvážnejším problémom najmä vysoké koncentrácie prachových častíc PM10, PM2,5 a benzo(a)pyrénu, čo je spôsobené lokálnym vykurovaním v zimnom období. Spomínané PM10 a PM2,5 sú drobné častice alebo kvapôčky s priemerom menším ako 10 µm (mikrometrov), respektíve 2,5 µm (mikrometra). Označenie PM pochádza z anglického particulate matter. Častice PM rozptýlené v ovzduší tvoria atmosférický aerosól a čím sú menšie, tým hlbšie prenikajú do dýchacej sústavy. To je, samozrejme, zo zdravotného hľadiska veľmi zlé.
Mokré drevo „vyrobí“ rakovinu
Osobitne treba ešte upozorniť na benzo(a)pyrén, škodlivú látku, ktorá je súčasťou častíc PM10 a PM2,5. „Vzniká pri nedokonalom spaľovaní, keď ľudia dajú do pece mokré drevo alebo vtedy, keď spaľovanie nie je dokonalé, teda prívod vzduchu do kotla je priškrtený. Vtedy vznikajú rôzne karcinogény a jeden z nich je spomínaný benzo(a)pyrén, ktorý aj monitorujeme. Musím upozorniť, že limitná hodnota pre tento karcinogén je prekračovaná na polovici našich meracích staníc v rámci Slovenska. A vo Veľkej Ide pri Košiciach benzo(a)pyrén prekračuje limitného hodnoty skoro päťnásobne,“ upozorňuje Jana Matejovičová, pracovníčka Odboru monitorovania kvality ovzdušia SHMÚ.
Najohrozenejšie lokality
Spomenuli sme Veľkú Idu. To je u nás jedna z lokalít najviac ohrozená smogom. No, nie je jediná. Patrí sem aj Jelšavaa v posledných rokoch aj Plášťovce, obec v okrese Levice, kde SHMÚ zriadil novú meraciu stanicu len v roku 2021. „V Jelšave a aj v Plášťovciach je zlá smogová situácia spojená s vykurovaním, teda len zo zimným obdobím. Avšak vo Veľkej Ide býva kvalita ovzdušia zhoršená celoročne, pretože na ňu vplývajú emisie z blízkej oceliarne a koksárne,“ vysvetľuje inžinierka Mináriková. Spomínaná Jelšava má „smolu“ v tom, že členitosť terénu vytvára akúsi uzavretú oblasť a „trpí“ aj na to, že tam nefúka vietor. „Nízka rýchlosť vetra bráni premiešavaniu vzduchu s vyššími vrstvami atmosféry. Zároveň sa v úzkych dolinách, ktoré sú často uzavreté z jednej strany, hromadí znečistenie a prehlbujú sa nepriaznivé rozptylové podmienky,“ konštatuje Jana Matejovičová.
Viera Mašlejová
Foto: autorka, SHMÚ
