Vo štvrtok podvečer sa v bratislavskej galérii SPP uskutočnila vernisáž výtvarníka Milana Stana a výtvarníčky Márie Kovalčíkovej-Wilczek. Návštevníci výstavy sa tak môžu kochať dielami dvoch umelcov, z ktorých má každý vlastnú cestu. Prítomným hosťom spríjemnil večer aj husľový virtuóz Rastislav Šipoš.
Výtvarník nachádza inšpiráciu najmä v domovine: „Treba si vážiť, čo doma máme. Napríklad v takom Tibete nemajú skoro nič, iba samé skaly. Naša krajina sa vanie od Dunaja, cez malebné Stredné Slovensko, spišské mestá, kam sa pozriete, tam sú kultúrne pamiatky a nádherná príroda.“
Spoznávanie posilňuje vďaku
Milan Stano sa vo svojej tvorbe venuje krajinomaľbe. Na výstave sú obrazy slovenskej krajiny, od východu až na západ. „Krajina má pre mňa ako maliara osobité čaro. Dýcha z nej atmosféra, ktorá ma do nej vťahuje. Krajina bola a je mojou večnou inšpiráciou. Pre mňa je to slovenská krajina, i keď som pochodil so svojim maliarskym stojanom desiatky krajín v rozličných svetadieloch. Zaujali ma krajiny ďalekého východu: Vietnamu, Kórey, Japonska, Číny, Tibetu, Nepálu, Indie, Laosu, Thajska, ako aj Talianska, Grécka, Ruska, Arménska, Gruzínska, Nórska, Kuby a Stredomoria. Môj učiteľ maľby maliar Ernest Zmeták mi kládol na srdce, aby som čo najviac chodil maľovať do iných zemí, poznával rôzne kultúry a nimi sa inšpiroval vo svojom umení. V cudzej krajine skôr pochopí svoju slovenskú krajinu a začne si ju aj vážiť.“ Z maliarskych potuliek pána Stana po Slovensku vznikla kniha Chvála krajiny a z maliarskych ciest po svete vznikla kniha Putovanie za obrazmi, ktorá získala medzinárodnú cenu E. E. Kischa.
Po smrti manželky v roku 2021 sa umelec na čas uzavrel, no maľovanie a humor ho opäť vtiahlo do tvorivého života. Okrem plátna je doma aj v písanom slove, už 34 rokov stojí za humoristicko-satirickým mesačníkom Kocúrkovo. S autorkou a zároveň kurátorkou výstavy Máriou Kovalčíkovou majú veľa spoločného. „Obaja sme študovali na „Šupke“, ja o sedem rokov skôr, no máme iné výtvarné i životné osudy. Sme členmi Umeleckej besedy Slovenska. Spája nás hlboký vzťah k výtvarnému umeniu, k tvorbe a ku kultivovanému výtvarnému prejavu. Na jej dielach ma zaujala imaginácia a poetické inšpirácie, harmóniou kompozície. A oceňujem jej schopnosti analýzy diel iných umelcov ako výtvarnej kritičky,“ vysvetľuje Stano. Maliar pracuje priamo v krajine, čím zachytáva jej autenticitu a atmosféru objektu. Jednoznačne je jeho srdcovou záležitosťou. V jeho dielach je zachytená kus našej histórie, keďže niektoré pamiatky, ktoré autor dal na plátno, dnes už neexistujú.
Význam slnka pri tvorbe
Spoločná výstava maliarov vznikla spontánne na umelecko-priateľskom stretnutí. Symbolizuje prepojenie umeleckých stretov. Spoločne do seba zapadajú ako kamienky do mozaiky. Výstavu spoločne tri dni inštalovali tak, aby boli všetci napokon spokojní. Stano nám objasnil aj význam takého detailu, akým je lúč slnka: „Najlepšie sa maľuje podvečer, keď sú farby zjednotené. Je veľmi zlé, keď vám na obraz svieti slnko a vy vidíte farby inak, ako sú v skutočnosti. Na výstave mám dokonca obraz až z roku 1978. Najradšej si spomínam na maľovanie v zime na Štrbskom plese, kde sme boli spolu s rodinou. Na niektorých obrazov sú výjavy aj z môjho rodného kraja, z Kálnice, pri Novom meste nad Váhom.“ Mária Kovalčíková – Wilczek má ako výtvarná teoretička k umeniu špeciálny vzťah a vyjadruje sa najmä cez portréty.
Jej obrazy na výstave Ľudia a príbehy sú zbierkou fantazíjných motívov a odrážajú súčasný svet a jeho dynamiku. „Obaja sme sa po skončení školy venovali ako teoretickej činnosti, tak aj tvorivej aktivite, každý po svojom. Spája nás fascinácia prírodou, jej svetelné a farebné premeny, ľudia a ich príbehy, história a jej kontrasty so súčasnými prejavmi.“ Na podujatie prišlo veľa milovníkov umenia a veru si prišli na svoje.Výstava je sprístupnená v pondelok až piatok od 10:00 do 18:00 hod až do 30. augusta v priestoroch galérie SPP v Bratislave.
Foto: autorka
