Šarmantná herečka Gabika Marcinková prechádza náročným obdobím. Prešovčanka, známa svojím talentom a pôvabom, bola roky šťastne vydatá za lídra kapely Heľenine oči Martina Mihalčína. Ich svadba sa konala v roku 2015, dcérka Emka sa narodila v októbri 2018, a o tri roky neskôr ich rodina privítala synčeka Jakubka. Partnerské nezhody však vyústili do krízy, ktorá narušila desať rokov trvajúce manželstvo.
O rozvode informovali v spoločnom verejnom vyhlásení. Herečka sa pre médiá vyjadrila: „S Martinom sme sa pred pár mesiacmi dohodli na rozvode a odvtedy podnikáme kroky na to, aby to prebehlo pokojne a korektne. Obidvaja ostávame čo najlepšími rodičmi našich detí a nastavujeme si nové pravidlá fungovania. Ďakujeme našim rodinám a priateľom za podporu a lásku. A vás prosíme o čas a súkromie, aby všetky procesy mohli ďalej pokračovať.“ Herečka nám svoje pohnútky naznačila aj v Prahe na premiére seriálu Studňa.
Čo by ste popriali čitateľom a čitateľkám v novom roku?
Tento rok by som nám všetkým priala, aby sme mali veľa odvahy v živote robiť správne rozhodnutia, aby sme sa nebáli stáť samy za sebou a aby sme tým, že budeme chrániť svoje vlastné hranice a vlastné šťastie, aby sme potom to šťastie vedeli šíriť aj do nášho okolia a medzi svojich blízkych.
V seriáli sú silno vykreslené rodinné a susedské vzťahy. Práca na nich je jedna z najťažších a predsa na nich všetko stojí a padá. Čo vám pomáha pri ich budovaní?
Autenticita, úprimnosť a snaha. Nedávno som si prečítala, že každý jeden vzťah je snaha o udržanie si vlastnej slobody, hraníc a zároveň o pomoci ľuďom okolo, s ktorými si vzťahy utvárame. Takže pre mňa je momentálne najsilnejšie budovanie vzťahu s deťmi. Naše deti vyžadujú zatiaľ veľmi veľa ústupkov, ale už sú v takom veku, že práve sa učia nastavovať si svoje hranice a hľadať to, kde som ja a kde môžem začať pomáhať ostatným.

Udalosť z mrazivej noci roku 1968 vzbudzuje zvedavosť do dnešných dní. Rodia sa nové, často divoké teórie, aj po rokoch vyvstáva množstvo otázok, čo sa naozaj odohralo. Konšpiračné teórie kračali s ľudstvom odjakživa, aktuálne v časoch ľahko dostupného internetu zažívajú rozkvet. Ako si udržať v dnešných časoch zdravý rozum?
Je to veľmi ťažké. Mám pocit, že realít je niekoľko a každý si ju vytvára tak trošku vo svojej vlastnej hlave. Čo asi prírodzene bolo vždy. A prírodzené bolo vždy aj to, že sme nejakým súčtom, názorom ľudí okolo nás. Predpokladám aj to, že odvolávať sa na nejaké publikácie alebo na zdroje úplne neplatilo. Človek si v súčasnosti nájde potvrdenie akejkoľvek teórie, ktorú len chce, na internete. Udržať si zdravý rozum sa dá podľa mňa tak, že niektoré veci treba vypustiť, a niekedy sa možno snažiť prečítať si názory aj z jednej strany, aj z druhej strany a potom sa snažiť nájsť medzi tým niečo, čo najviac vyhovuje mne a môjmu okoliu.
Účinkujete v reklame, kde hovoríte, že sme lepší, ako si o sebe myslíme. Ako sme na tom my Slováci so sebavedomím?
Myslím si, že dosť zle a potom sa snažíme naháňať to sebavedomie prostriedkami, ktoré nie sú úplne správne. To znamená, že buď hráme sebavedomých, napríklad podceňujeme ostatných ľudí okolo nás, alebo veľmi urputne sa snažíme presadzovať svoje názory, alebo sme dokonca agresívni, že máme pocit, že to naše sebavedomie nás opravňuje na to, aby sme brali slobodu iných ľuďom alebo právo na ich názor. Sebavedomie nie je to, že my zrazu budeme mať pocit, že sme hodnotnejší ako iní ľudia, ale naozajstné zdravé sebavedomie je podľa mňa vedomie vlastných predností, aj vlastných nedostatkov a akceptácia týchto dvoch vecí aj u ostatných ľudí.
„Každý vzťah je snaha o udržanie si vlastnej slobody, hraníc a zároveň o pomoci ľuďom okolo, s ktorými si vzťahy utvárame. Pre mňa je momentálne najsilnejšie budovanie vzťahu s deťmi.“
Gabika Marcinková
Obaja s Martinom pochádzate z východu, strávili ste tam s deťmi zimné prázdniny?
Áno, boli sme na východe a navštevovali sme rodinu. To boli naše Vianoce a my sme tesne pred začiatkom prázdnín dostali správu zo škôlky, že sa tam objavili ovčie kiahne. My sme s nadšením čakali, kedy prídu kiahne a vyhýbali sme sa rodinám, ktoré by ich nemuseli zniesť dobre. A kiahne doteraz neprišli, moje deti sú už naspäť v škôlke. Som aj trochu sklamená, lebo to bol pre ne ideálny čas. Predsa len nie je jednoduché nájsť si počas roka tri týždne voľna.

Ako malá ste sa venovali atletike. Dopomohla vám k sebadisciplíne, ktorá je aj v herectve podstatná?
Veľa hercov dokážu pracovať aj bez sebadisciplíny a dokážu podať výkon, až keď sú dohnaní k tomu, aby ten výkon podali. Sebadisciplína, príprava a práca na sebe neprebieha úplne vedome, ale prebieha skôr spontánne, dynamický a hekticky. Ale ja som taká povaha, že mi je veľmi príjemné, ak sa disciplíny držím a ak si viem stanovovať méty, ktoré sa snažím dodržať.
Váš ešte stále manžel (spevák z Heleniných očí Martin Mihalčin – pozn.red.) sa vyjadruje k politike cez satiru vlastných piesní. Vy necitíte potrebu prezentovať svoje názory verejne?
Ak sa ma niekto spýta, tak svoj názor poviem. Ja sa cítim malo vzdelaná v tejto sfére, možno aj sebaistá. Akonále by som išla do konfrontácie s niekým, kto má možno opačný názor, a ja cítim, že ten názor nie je správny, tak by ma argumentačne prevalcoval, lebo nie som dostatočne historicky, politicky a sociologicky podkatá. Obdivujem všetkých hercov, ktorí dajú svoje meno na to, aby hájili správnu vec, ja na to, aby som odvzdala svoje meno, potrebujem byť veľmi presvedčená o tom, že mám pravdu a to som zatiaľ nikdy nebola.
Aj informácie, ktoré mám o politike a o spoločenskej situácii, sú sprostredkované názory iných ľudí a článkov, ktoré čítam a tak. Samozrejme, sú isté veci, ktoré sú nespochybniteľné a je nespochybniteľné to, že žijeme vo veľmi zlom politickom nastavení a veľmi zlej politickej kultúre, to môžem povedať bez toho, aby som to potrebovala obhajovať konkrétnymi vecami, alebo historickými záležitosťami. Ale do konkrétnych veci by som sa nepušťala.

Ste matkou a zároveň vyťaženou herečkou, máte na seba čas?
Viem si ho nájsť a čím ďalej, tým mi to ide lepšie. Už mám deti vo veku, že im viem aj povedať ako si potrebujem oddychnúť a chvíľu sa hrajte samy, teraz potrebujem spraviť niečo iné. Samozrejme, vy to musíte opakovať znova, pretože deti prídu o 5 sekúnd znova a zabudli na to, čo ste povedali. Myslím si, že je dôležité mať trpezlivosť a donekonečna to deťom vysvedľovať.
Hovorím to s tým, že by som im samozrejme odovzdala všetko na svete, ale príde mi dôležité, odovzdať im aj to, že ja mám tiež svoje potreby. A nie som ich slúžka, a nie som človek, ktorý sa pre nich obetuje. Spravím všetko preto, aby boli šťastní, ale nie za cenu vlastného nešťastia.

Ako najradšej trávite čas sama so sebou?
Keď sú deti v škôlke, tak mám tanečné tréningy. Ak mám voľný deň, tak tanec si vždy veľmi rada zarezervujem. Na to tam potrebujeme trénera, ale niekedy idem aj sama si zatancovať. Potom mám bech a knihy. To sú moje záľuby, ktoré sa snažím si ponechať.
Čím vás naposledy prekvapili vaše deti?
Cez prázdniny sme mali krásne dni. Tým, že sme boli teraz spolu veľmi dlho, tak ma prekvapovali každý deň. Tým, akí sú už veľkí a ako vedia niektoré veci už spracovávať. Ako sa posunuli. Napríklad sa naučili len tak zo dňa na deň ustielať si postele. Čo naozaj dlho nerobili.
Človek má pocit, že aspoň jednu vec zdolal. Napríklad také umývanie rúk. To je pre ne hotová veda. Prídeme zvonku a hovorím im, umyte si ruky. Za 4 roky sa to nenaučili. To už by mala byť automatická vec. No a nie je. A míňame čas týmito vecami, opakovaním dookola a neostane nám potom čas na dôležitejšie veci.
Foto: Voyo, archív G.M