Tak to prišlo. Zložila som sa. Vrieskajúc na manžela aj deti som pochopila, že je čas dať si pauzu. Od rodiny. Aj od celého kolotoča okolo nej. Kam však ísť? Vyriešil to muž. Zbalil deti a odišli. Pôvodne na noc, ostali nakoniec tri. Nebolo mi smutno. Bola som po šiestich rokoch konečne sama. Čo však s tým, ha?
Pripomína vám toto rozprávanie niekoho? Ak áno a tým niekým ste vy, kričím hurá. Možno ste práve na ceste k lepším časom. Čas pre seba nie je sebectvo. Čas pre seba je potreba. Ak by sme si ho ordinovali pravidelne, možno by to ušetrilo nejednu hádku a krik.
Ako na to
Možností je veľa. Až príliš. A práve to môže byť kameňom úrazu. Ako si s tým poradiť tak, aby sme z voľna vyťažili maximum?
- Plán- tak ako majú deti v škole rozvrh, skúste si aj vy váš voľný čas, deň či dni rozplánovať. Dá vám to neuveriteľný pocit radosti a zadosťučinenia, keď si budete môcť postupne odškrtnúť, čo všetko ste pre seba spravili. Váš plán môže zahŕňať čokoľvek, čo vás poteší. Čítanie kníh, maľovanie, záhradníčenie, skúšanie nových receptov, cvičenie, bylinkový kúpeľ, meditácia…pokračovať by sa dalo donekonečna. Vďaka plánu a jasnej definícii toho, čo chcete vašim časom dosiahnuť, sa vyvarujete zabíjaniu svojich vzácnych momentov činnosťami, z ktorých žiadny osoh mať nebudete.
- Cvičenie- kedy ste mali pri deťoch čas dobre si zacvičiť? Vtipná otázka, však? Ale vám sa vlastne ani nechce a ten gauč je taký pohodlný, alebo sa mýlim? Fyzickou aktivitou rozprúdite krv a vyčistíte hlavu. Ak sa vám podarí zrealizovať ju aj na čerstvom vzduchu, máte hneď zabité dve muchy jednou ranou.
- Prechádzka alebo meditácia- skúste sa v rámci vášho času stíšiť a zahĺbiť do seba. Možno prekvapíte samé seba, čo všetko z tých hlbín vyjde. Ak nie ste statický typ a meditácia vás skôr znervózňuje, stavte na prechádzku. Účinok bude podobný. Meditáciu tiež vymeňte za prechádzku, ak ste v stave depresie či hlbokého smútku, nakoľko meditácia pocity znásobuje a je lepšie púšťať sa do nej, ak to čo nás trápi neovplyvňuje náš celkový pocit šťastia.
- Záverečný ceremoniál– predtým ako sa váš život opäť vráti do starých koľají, skúste si na chvíľu so šálkou kávy sadnúť a rozjímať o tom, ako vám bolo a čo ste si z tohto času odniesli. Ak máte poruke denník, neváhajte ho využiť a svoje pocity si zapísať. Takáto záverečná reflexia vám pomôže premyslieť si ďalšie kroky, prípadne rozplánovať, čo ďalšie by ste chceli pre seba spraviť, ak sa vám takáto skvelá šanca zopakuje.
Na záver možno stačí len zopakovať to, čo už bolo povedané. Čas pre seba nie je sebectvo, je to nutnosť. A ak sa naučíte vedome si ho dopriať, poďakuje vám vaša duša aj celá vaša rodina.
