Skvelá slovenská herečka Zita Furková vás ako Brunhilde Pomselová prevedie hrou Jeden nemecký život. Existovať s ňou a ponoriť sa do myšlienok, ktoré vás budú šokovať, môžete už tento pondelok 6.3. o 19.00 v Štúdiu A2 Nové Župné divadlo.
Hra napísaná podľa interview s Brunhildou Pomselovou (1911–2017). Brunhilde zaujímali dobre situovaní muži, atraktívna práca, pekné šaty, dobrý zárobok…
Na základe života a svedectva Brunhilde Pomsel
„A iných starších reportérov poslali do Paríža, kde ich čakal veľkolepý život. Vždy, keď sa odtiaľ vracali, prinášali darčeky – fľašu koňaku, pár elegantných rukavičiek, raz mi jeden z nich priniesol fantastický klobúk. Mne sa teda viedlo dobre. Až kým nezačali padať bomby aj na Berlín a nezačali sa objavovať tie dlhé zoznamy padlých. To už bol dôvod na zamyslenie.“
(Jeden nemecký život)
Na príbeh jednej zo stenografiek na sekretariáte Josepha Goebbelsa náhodou narazili dokumentaristi pri príprave filmu s inou témou. Vtedy 102 ročná Brunhilde poskytla niekoľkohodinový rozhovor o svojej mladosti, ktorý sa stal základom pre dokument aj knihu. Môže sa zdať, že sa dozvieme veľa o úrade propagandy, ale nie je to tak. Brunhilde zaujímali dobre situovaní muži, atraktívna práca, pekné šaty, dobrý zárobok. Nestarala sa o vývoj v spoločnosti, pri voľbách volila to, čo všetci, prípadne podľa toho, aké farby na volebných plagátoch sa jej páčili, nevidela, kam sa rúti jej krajina. Vojna vo svete ju zaujala, ale ako príjemná možnosť dostávať módne darčeky od nasadených kolegov v Paríži. Ako píše autor, britský dramatik, Christopher Hampton, „z materiálu o Brunhilde vyžarovala hlavne obrovská ľahostajnosť voči všetkému, čo sa dialo v jej najbližšom okolí. Patrí k voličskej základni, dobre nám známej aj zo súčasnosti: tvoria ju ľudia, ktorí slepo dôverujú autoritám.“
Brunhilde podľa vlastných spomienok prežila pekný život, každú životnú situáciu skrášľuje a obracia vo svoj prospech. A keď sa po trpkom prebudení začala zaujímať o veci verejné, dospela k názoru, že v súčasnosti už nikto nenaletí „podvodníkom na tribúnach“. Možno sa vieme na jej vnímaní sveta pousmiať, možno nám je úzko z toho, že ani historická skúsenosť nie je pre ľudí poučením.
Pretože tak, ako sa „jeden obyčajný“ život malej Brunhilde stal súčasťou svetových dejín 20. storočia, sú aj naše obyčajné životy súčasťou svetových dejín 21. storočia.
Štúdio A2/Divadlo ASTORKA Korzo ´90, Mickiewiczova 2
