V Dome Matice slovenskej v Bratislave bol v prítomnosti exprezidenta Ivana Gašparoviča ocenený predsedom Matice slovenskej Mariánom Gešperom slovenský výtvarník, vysokoškolský pedagóg, monumentalista, maliar, krajinár, kresliar a grafik Stanislav Harangozó Mimoriadnou cenou Matice slovenskej za prínos pre slovenskú výtvarnú kultúru.
Ocenenie spoločne iniciovali Výtvarný odbor Matice slovenskej a Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej v rámci vernisáže autorovej výstavy FAREBNÉ DOTYKY. Zároveň iniciátori avizovali návrh na štátne vyznamenanie – Pribinov kríž I. stupňa, ktoré navrhli Matica slovenská, SZPB a Spoločnosť Ladislava Novomeského. Pred samotným oceňovaním sa uskutočnilo aj podujatie k 130. výročiu narodenia jedného zo zakladateľov slovenského moderného výtvarného umenia – Mikuláša Galandu.
Stanislav Harangozó prezentoval svoje diela nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho obrazy sa dostali až za hranice Európy – do vzdialených miest ako Šanghaj a Peking –, čo z neho robí nielen slovenskú, ale aj európsku a svetovú výtvarnú osobnosť. Vystavoval v Nemecku, Grécku, Srbsku, Anglicku, Česku, Poľsku, Rusku, na Ukrajine či v Taliansku. Matica slovenská si tohto súčasného autora uctila aj poskytnutím výstavného priestoru a rozhovorom v periodiku Slovenské pohľady.
V jeho tvorbe dominujú kresťanské motívy (sv. Cyril a Metod), ale aj témy mieru a humanizmu (holubice), Slovenského národného povstania, slovenských miest, obcí a významných lokalít Slovenska (najmä Bratislavy, Devína, ako aj rodných Komjatíc), či motívy hudby a ženskej krásy. Študoval na Strednej knihovníckej a priemyselnej škole v Bratislave v rokoch 1962 až 1966 a v rokoch 1967 až 1973 na VŠVU u prof. D. Millyho, prof. V. Hložníka a prof. O. Dubaya. Do roku 1990 pôsobil na VŠVU, neskôr na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Kurátorom výstavy bol Ladislav Skrak a výstava potrvá do konca septembra 2025.
Matica slovenská si pred podujatím pripomenula aj slovenského maliara Mikuláša Galandu (* 4. máj 1895, Turčianske Teplice – † 5. jún 1938, Bratislava) malou symbolickou výstavou vo vstupných priestoroch budovy. Podujatie organizátori nazvali „Matica slovenská nezabúda na Galandu“, čím odkázali na iné kultúrne inštitúcie, ktoré si okrúhle výročie tohto významného maliara nepripomenuli. Výtvarný teoretik Ladislav Skrak zdôraznil, že išlo o výtvarníka, ktorý dokázal „poslovenčiť v dobrom slova zmysle“ svetové podnety výtvarného umenia a vniesť do slovenského umenia také pokrokové črty, ku ktorým sa dnes opäť vraciame. Organizátori vyzdvihli Galandove „geometrické vyjadrenie lyrických podstát“, sociálne motívy medzivojnového obdobia v kontexte spolupráce s Ľudovítom Fullom a jeho podieľanie sa na výtvarnom spracovaní Novomeského Nedele. Podujatie zároveň vyjadrilo prihlásenie sa Matice slovenskej k programu národnej neomoderny.
