Súčasnej situácii s menovaním úradníckej vlády sa dalo predísť, myslí si politológ Ján Ruman z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Ako uviedol pre agentúru SITA, jednou z možností bola napríklad vláda tzv. širokej koalície, podobnej vláde z roku 1994, na čele ktorej vtedy stál Jozef Moravčík. Pripustil však, že v súčasnosti na to chýba konsenzus. Ďalšou možnosťou by bolo stanovenie termínu predčasných parlamentných volieb na apríl či máj. Vďaka tomu by sa podľa politológa odvolaná vláda Eduarda Hegera (Demokrati) mohla pomerne normálne rozlúčiť so svojím mandátom. „Takto sa „tlačilo na pílu“ do poslednej možnej minúty a výsledkom je úradnícka vláda. Popritom to bolo zjavné a len otázkou času, keďže sa vláda Eduarda Hegera, či už skutočná, alebo odvolaná, permanentne zmietala v politických problémoch a kauzách. Takto Heger doslova odchádza ako jeden z najneúspešnejších premiérov v histórii republiky,” uviedol politológ.
Za najväčšiu chybu zo strany prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá viedla až k súčasnému stavu, považuje Ruman jej súhlas s 30. septembrom ako termínom predčasných volieb. Z hľadiska štandardnosti, funkčnosti, efektivity a zodpovednosti by podľa Rumana bolo vhodné, ak by sa hlava štátu stotožnila s čo najskorším termínom predčasných volieb. Myslí si, že sa mala usilovať presvedčiť lídrov politických strán, aby sa vydali touto cestou, čo by podľa neho ovplyvnilo i rozhodovanie poslancov koaličných strán v parlamente. Avšak prezidentka sa podľa jeho názoru zachovala nevýrazne. „Predišlo by sa ďalším kauzám a vôbec potrebe menovať úradnícku vládu. Úradnícka vláda predstavuje až úplne posledné, nevyhnutné a krajné riešenie,” uviedol. V tejto chvíli však nepovažuje za reálne, aby sa predčasné parlamentné voľby konali v skoršom termíne. „Na to, aby boli predčasné voľby skôr ako 30. septembra je potrebná politická vôľa trojpätinovej väčšiny v parlamente, aby sa zmenilo prijaté uznesenie. A to je nepravdepodobné. Navyše musí byť dodržaná lehota 110 dní od vyhlásenia volieb, čiže najskorší možný termín je začiatok septembra,” vysvetľuje Ruman. Úsilie prelomiť pre júlový termín ústavu jednorazovým ústavným zákonom o zmene lehoty, by podľa politológa mohlo spôsobiť právnu nestabilitu.
Ruman tiež vysvetlil, že Ústava SR nepozná inštitút úradníckej vlády. Takejto vláde chýba mandát od občanov, deleguje a vyhlasuje ju hlava štátu. Potrebuje však získať dôveru v Národnej rade SR a potrebuje, aby poslanci podporili jej programové vyhlásenie. Ak sa tak nestane, prezidentka ju bude musieť odvolať a do termínu predčasných parlamentných volieb bude úradnícka vláda „iba” poverená vládnutím, a to s obmedzenými kompetenciami. Úradnícka vláda to podľa Rumana nebude mať jednoduché. „Slovensko je zvyknuté na nominácie po straníckych líniách. Na druhej strane Plán obnovy a odolnosti SR predstavuje kolektívnu zodpovednosť. Je tiež možné, že jej bude vyslovená nedôvera,” vraví. Podotkol, že opozičné politické subjekty podporu už vopred vylúčili, prípadne ju podmieňovali skorším termínom volieb. Politológ si myslí, že môže nastať situácia, v ktorej bude úradnícka vláda vládnuť v provizóriu a s obmedzenými kompetenciami až do volieb. V takom prípade by legislatíva potrebná pre plnenie plánu obnovy nebola prijímaná. „Bol by to bolestivý dôsledok chybných rozhodnutí odchádzajúceho premiéra a prezidentky. Jedno je ale isté už teraz, a to dlhodobá nekvalita politickej kultúry, ktorá ohrozuje bezpečnosť a blahobyt štátu,” uzatvára Ruman.
