Vzniku adventného venca zrejme predchádza dávny zvyk zo severnej Európy, kde si ľudia počas zimy prinášali domov odrezky stálozelených kríkov a stromov zviazaných do tvaru kruhu. Krásny zvyk pretrval až do dnešných Vianoc.
Zelená farba živých vetiev ako aj tvar kruhu mali symbolizovať silu života, jeho neustály kolobeh, a pre človeka výzvu zvládnuť v zdraví ponuré zimné obdobie. Svetlo sviečok v oknách rozjasňuje dlhé chladné noci, v tme ukazuje cestu, a ponúka utešenie a nádej na skorý návrat slnka. Súčasný štandardný model so štyrmi sviecami vznikol z pôvodného nápadu nemeckého pastora. Deti v sirotinci, o ktoré sa staral, sa ho neustále vypytovali koľko dní ešte ostáva do Vianoc. Aby im uľahčil odpočítavanie, nainštaloval veľký veniec so sviečkami – jednu na každý deň. Tento nápad sa neskôr rýchlo spopularizoval, a tak vznikol veniec so štyrmi sviečkami ako ho poznáme dnes.
Čo povedia farby
Podľa kresťanskej tradície sa sviečky na adventnom venci zapaľujú postupne, po jednej vždy na adventnú nedeľu. Tri sviece by mali byť fialové – symbolizujú mier, nádej a lásku, a jedna svieca ružová. Tá sa zažína na tretiu adventnú nedeľu na znak radosti, že obdobie čakania už čoskoro skončí. Fialová zároveň ako liturgická farba znamená čas pokánia, obety a modlitieb – duchovnú prípravu nových kresťanov na vianočný krst. Keďže purpur ako farbivo bolo v dávnych dobách veľmi vzácne a drahé, často sa v rámci tejto neformálnej kresťanskej tradície používali sviečky modré alebo všetky biele. Niektoré anglikánske komunity si na znak puta k svojim keltským koreňom dokonca osvojili používanie troch tmavozelených sviec a jednej svetlozelenej.
Svieca uprostred
Niekedy sa do stredu venca vkladá piata sviečka (biela alebo zlatá), ktorá sa zažína na Vianoce – symbolizuje narodenie Ježiša Krista chápaného ako svetlo sveta. Vystavenie venca je zároveň vizuálnou pripomienkou, že nadišiel čas blízkych zísť sa spolu k jednému stolu. Na symboliku adventných vencov skvele nadväzuje obdobie Vianoc – oslavy radosti a štedrosti. Nimi sa uzatvára ďalší ročný cyklus dávania a prijímania, zeleným kruhom vyjadrený koniec jedného a začiatok nového – večný kolobeh života.
Veniec na dverách
Už od čias antiky sa veniec považuje za symbol slávy, cti a radosti. Kruhový zväzok lístia, kvetín a rastlín, ktoré prenášajú kontaktom svoju rastlinnú silu na človeka. Zaužívaný okrúhly tvar venca je univerzálnym symbolom slnka, Zeme a vyššieho božského princípu. Kružnica ako nekonečná priamka stočená do kruhu nemá začiatok ani koniec, každý jej bod je zároveň začiatkom i koncom. Hlavný vstup do našich príbytkov je pomyslenou bránou medzi vonkajším svetom a našim domácim vesmírom. Naši dávni predkovia verili, že prah dverí je magickou hranicou svetov – prah nadprirodzených síl. Preto vždy usilovali o ochranu vchodu pred zápornými silami.
Pre dobrú energiu
Najjednoduchším magickým rituálom bol ochranný kruh nakreslený kriedou okolo seba alebo na dvere – magická hranica. Na odrazenie negatívnych vplyvov a vábenie blahoprajnej energie sa kedysi využívali aj ďalšie predmety, ako napríklad leštené gule z farebného skla, ktoré mali odraziť zlých duchov. Túto funkciu dnes splnia akékoľvek lesklé predmety, naleštené klopadlá, lesklé guľaté kľučky, pásky a iné dekorácie s reflexnou úpravou.
Veniec ako zrkadlo vkusu
To všetko možno zakomponovať do venca a celkového dizajnu hlavného vchodu. Krásny veniec na dverách vašich zároveň hostí milo privíta a povzbudí ich vojsť ešte skôr, než prekročia prah vášho domova. Farebnosť a štýl venca zaveseného zvonka na dverách zároveň vyjadria váš vkus, čím zároveň vyšlú vonkajšiemu svetu echo o stave a štýle vášho domova. K vizuálnemu vnemu pridajte ďalšie prvky stimulujúce čuch i sluch: čerstvá voňavá čečina, ovocie či byliny ako vstupná aromaterapia. Plus kovové rolničky, ktoré jemne zazvonia pri každom pohybe dverí. Taký veniec čarovne osloví všetky zmysly, aj tie vaše?
