emócie

„Vždy som milovala kreslenie. Moment, keď sa ceruzka dotkla papiera a začala na ňom nechávať odtlačok svojej tuhy bol pre mňa čosi ako meditácia. Učiteľky boli zo mňa zúfalé, pokreslené som mala všetky zošity aj knihy a nič iné ma nezaujímalo. Až kým mi srdce nepokreslil muž môjho života…“ začína svoj skutočný príbeh ďalšia z radov odvážnych žien zdieľajúcich svoje osudy s čitateľmi Slovenky.

“Slovenský deň kroja existuje predovšetkým vďaka vám, účastníkom, a za to vám všetkým patrí veľká vďaka,” vyjadrila sa viackrát autorka a organizátorka projektu Mária Reháková. A je to tak. Čo si pre Slovenský deň kroja teda želajú tí najdôležitejší? Pozrite si dojímavé želanie pána Homolu. Ďakujeme!