„Ernest bol môj prvý,“ žmurkne na mňa teta Gizka a so šibalským úsmevom dodá, „ale určite nie posledný.“ Premýšľam, odkiaľ sa berie jej nekonečná životná energia a optimizmus. Mohli by sme sa od nej učiť.
skutočný príbeh
„Koľko som sa pre nich naplakala, až mi je to ťažko zrátať,“ začína Marika, “mať tvoj rozum a nohy, bežím kade ľahšie a žijem naplno. Ale čo, radšej neskoro, ako nikdy.“ V tomto bode ma už zaujíma, čo bude nasledovať.
„Občas sa vám stane, že niekoho poznáte roky a zrazu si uvedomíte, že je to úplne inak. Inokedy stretnete cudzinca, s ktorým nemáte naoko nič spoločné a pravda je niekde inde,“ prehodí nad kávou Nina. Pravda. Aké smiešne slovo. Existuje len moment tu a teraz.
„Myslím si, že som na rodinu mala šťastie,“ začína mi svoj príbeh rozprávať Marína. Čo- to už o nich viem, preto ma tento štart mierne zaskočil…
Príbeh mojej najlepšej kamarátky Mirky by mohol byť pokojne námetom na román. Obsahuje všetky atribúty červenej knižnice na pozadí dnešnej extrémne rýchlej doby. A každým dňom ma tento príbeh plný ponaučení baví viac…
Bolo to v jeseni, keď sa všetko mení. Listy stromov začali meniť farbu na odtiene červenej, oranžovej a zlatožltej, a dávali znať, že prichádza nový začiatok.
S Pavlou sme sa spoznali na večernej škole. Večne usmiaty stredobod pozornosti, žena, akú neprehliadnete. Veľmi sme sa zblížili. Neverila by som, že takáto „bohyňa“ môže kvôli mužovi ohroziť všetko, na čom záleží. Ľudské osudy sú ale bez záruky.
„Ja by som z tých mojich skúseností mohla pokojne napísať knihu,“ privíta nás atraktívna Eva a my premýšľame koľko môže mať táto slobodná duša rokov. Na škále medzi dvadsaťpäť a štyridsať sa môže nachádzať prakticky kdekoľvek. Oči ihneď zaujme jej nadpozemská krása a dušu obalí pokoj, ktorý sa okolo nej rozprestiera…
„Vždy som milovala kreslenie. Moment, keď sa ceruzka dotkla papiera a začala na ňom nechávať odtlačok svojej tuhy bol pre mňa čosi ako meditácia. Učiteľky boli zo mňa zúfalé, pokreslené som mala všetky zošity aj knihy a nič iné ma nezaujímalo. Až kým mi srdce nepokreslil muž môjho života…“ začína svoj skutočný príbeh ďalšia z radov odvážnych žien zdieľajúcich svoje osudy s čitateľmi Slovenky.
„Dodnes, keď sa pozerám, ako sa Martin hrá s malou, musím sa uštipnúť,“ povie mi hneď v úvode Lenka. Ani vo sne by nedúfala, že sa im podarí vytvoriť fungujúcu rodinu. Začiatky mali veru bujaré…
