Herečka Táňa Pauhofová v novom filme Vlny oživila postavu novinárky Věry Šťovíčkovej, ženy s neohrozenou odvahou a silnou morálnou integritou. V rozhovore nám porozprávala o príprave na rolu, skúsenostiach s materstvom aj o tom, čo pre ňu znamená sloboda.
Ako Pauhofová zvládla stvárniť náročnú postavu a aké výzvy prináša kombinácia profesionálneho a osobného života nás pred premiérou zaujímalo asi najviac. Vďaka herečkinmu pútavému rozprávaniu sme však dostali možnosť zahĺbiť sa ešte viac do života ďalšej pútavej ženy našej mladej histórie.
Film Vlny je veľmi silný nielen tým ako dôveryhodne interpretuje obraz doby, ale aj jemnými odtieňmi životov a emócií hlavných hrdinov. A práve medzi nich parí aj vaša rola známej novinárky Věry Šťovíčkovej. Ako ste sa pripravovali na túto úlohu?
Snažila som sa zodpovedne naštudovať si čo najviac a spoznať kontext doby. Veľa sme sa o tom rozorávali. Pre nás bol hlavný maják, samozrejme okrem faktov, ktoré sa dajú zohnať z rôznych archívov, kníh či publikácií, práve režisér Jirka Mádl. Osobne sa s mnohými osobnosťami, ktoré stvárňujeme stretol, a tým pádom si od nich priniesol akýsi svoj pocit. Dokázal veľmi dobre navnímať jednotlivých ľudí a nám to sprostredkovať a viesť nás tak, aby bol výsledok čo najautentickejší, najdôveryhodnejší a najpútavejší.
Emócií je v snímke neskutočne veľa. Okrem nich ňou však prechádzajú aj viaceré témy. Ochrana rodiny, odvaha, sloboda. Kedy sa vy cítite slobodná?
Ja sa cítim slobodná, pretože si stále uvedomujem, že sama za seba slobodu mám. Ak to tak nie je, prekážky si väčšinou staviam ja sama. Ale všeobecne, našťastie, sme ešte stále v spoločnosti, ktorá slobodu a demokratické princípy pripúšťa. Nikto nám nehovorí, čo musíme robiť, alebo naopak čo robiť nesmieme. Môžeme cestovať, čítať čo chceme, pozrieť si čo chceme. Samozrejme sloboda neexistuje bez zodpovednosti. Nemyslím tým svojvôľu či anarchiu, ale ja sa stále cítim ako slobodný človek.
Keď sa riešia spoločenské otázky, sama ste aktívna a nemáte problém vystúpiť pred verejnosťou. To sa nepochybne hodilo aj k vašej postave Věry Šťovíčkovej, ktorá bola sama veľmi odvážna a zanietená žena so zmyslom pre spravodlivosť. Čo ďalšie vás na nej inšpirovalo?
Práve aj fakt, že jej odvaha mala veľa farieb. Pani Věra bola žena, ktorá si sama vybojovala vzdelanie. Nepochádzala totiž z pomerov, kde by prístup k nemu bol samozrejmý, najmä pre ženu. Tiež vo svojej práci dokázala obstáť, dokázala sama cestovať, robila zahraničnú reportérku od Poľska až po Afriku a zvládla to. Dokázala sa tiež postaviť za hodnoty, ktorým verila a následne za ne bola perzekvovaná. Bola dáma a celé to dokázala veľmi nonšalantne prijať, lebo sa nikdy nevnímala ako obeť. Keď sa diali udalosti zobrazené vo filme, bola ešte pomerne mladá a čakal ju kus života, ktorý strávila mimo vlastnej profesie. Jej nezlomnosť a to, že nefňukala a postavila sa k veciam rovno, bola priama, prísna, tvrdá a pritom si vedela zachovať humor sa mi na nej páči.
Vo filme rozprávate aj po francúzsky. Ovládate tento jazyk i v reálnom živote?
Nie, to bolo naučené. Snažila som sa pani Věre nespraviť hanbu (úsmev), tým, že ona tomuto jazyku vládla a bola v ňom skutočná odborníčka.
Sama ste matkou dcéry, ktoré ďalšie ženy by ste jej v budúcnosti rada predstavila ako potenciálne vzory? Ak, samozrejme, taký niekto podľa vás existuje.
Samozrejme, že áno. Našťastie sme obklopení a nielen historicky, ale aj v súčasnosti, ženami, ktoré sú mimoriadne vzácne, ale na to by som potrebovala viac času na rozmyslenie. Vypichnúť jednu či dve len tak, by nebolo spravodlivé, tým že máme okolo seba množstvo skvelých žien. Zároveň, síce s veľkým strachom, som musela prijať aj fakt, že pre dcéru budem dlho vzorom ja. Tým pádom, ešte predtým, ako jej začnem predstavovať iné ženy, treba obstáť tú svoju rolu a skúšať ten vzor žiť najpravdivejšie a najautentickejšie ako dokážem.
Čo pre to robíte? Máte nejaké vlastné tipy či skratky, ako túto neľahkú úlohu úspešne zvládnuť?
To nie (úsmev). Učím sa za pochodu a snažím sa k materstvu pristupovať vedome. Veľakrát sa človek pristihne, že má tendenciu opakovať nejaké vzorce, ktoré zažil alebo ísť napriek nim. Ani jedna, ani druhá cesta pritom asi nie je úplne zdravá. Preto si myslím, že treba byť vnímavý na to, čo dieťa potrebuje a v mojom prípade, byť tu pre ňu.
Čo vás na materstve prekvapilo najviac?
Všetko! Česť a sláva všetkým matkám, ktoré do toho vhupnú tak, že je to pre nich tá najjednoduchšia a najprirodzenejšia vec na svete. Hoci aj mňa prekvapilo, že je to veľmi prirodzené, ale určite by som to nenazvala ľahkým. Najviac ma však asi šokovala konfrontácia so strachom. Nikdy som sa necítila taká bezmocná, zraniteľná a v takom strachu o tú maličkú bytosť, ktorá prišla. Ale vedela som, že s týmto musím okamžite začať pracovať, lebo nepomôžem ani sebe, ani jej.
Celý rozhovor si prečítate na stránkach týždenníka Slovenka.
(Zdroj foto: Instagram, Bontonfilm, Dawson film)
