V týždenníku Slovenka vždy radi predstavujeme inšpiratívne ženy, ktoré uspeli doma či v zahraničí. Dnes vám prinášame príbeh Michaely Watrelot, ktorá sa nebála vybočiť zo zaužívaných línií a namaľovať si vlastnú cestu k úspechu. Zo Zlatých Moraviec ju osud zavial až do Arabských Emirátov, kde pomáha umeniu vystúpiť z tieňa a zažiariť pred očami celého sveta.
Michaela vyštudovala Dejiny umenia na Viedenskej Univerzite s prestížnou praxou v aukčnej sieni Christie’s – jednej z dvoch najúspešnejších na svete, s vidinou, že tam nájde prácu svojich snov. V Christie’s však po stáži zrovna nemali otvorenú žiadnu voľnú pracovnú pozíciu. Aká smola, povedali by sme si, keby sme nepoznali záver Michaelinho príbehu.
Na križovatke života
Niekedy sa musia jedny dvere zatvoriť, aby sa mohli otvorili iné. A neprišla by k nim, keby neurobila ako to sama nazvala – krok vedľa. Možno aj vy, milé čitateľky, máte teraz pocit, že ste v práci, ktorá vôbec nie je vašou métou, no vedzte, že príbeh nekončí a cieľ môže byť bližšie, ako si myslíte… „V jeden večer som sedela s kamarátkou v reštaurácii. Bola som sklamaná z predstavy, že sa predo mnou v Christie’s zatvorili dvere. V tej melanchólii odrazu vošli do miestnosti letušky. Všetko sa akoby zastavilo a môj pohľad padol na ich uniformu. Bolo v nej niečo okúzľujúce. Zvedavosť mi nedala pokoja, tak som si spontánne pozrela konkurzy na letušku s myšlienkou, že ak život nejde podľa plánu, aspoň si ho užijem a uvidím svet,“ hovorí Miacheala. Hoci byť letuškou v Emirates nebolo povolanie, o ktorom snívala ako stovka dievčat, ktoré prišli na konkurz, zobrali ju. Hurá do Dubaja! „Ocitnúť sa zrazu tak ďaleko od domova bolo vzrušujúce a zároveň náročné. Mala som len dvadsaťdva rokov a často som si prišla osamelá. Počas prvých osem mesiacov som precestovala mnoho krajín, spoznala som skvelých ľudí, no tam to aj skončilo. Opäť prišlo ,staré volanie umenia‘.“
Nová šanca pre starý sen
Michaela nabrala odvahu zaklopať na dvere aukčnej siene Christie’s – tej istej, v ktorej sa predtým uchádzala o prácu vo Viedni, ibaže tentoraz v Dubaji. Vo Viedni by pre ňu nemali miesto a v Dubaji áno? Niekto by sa vzdal pri pomyslení na túto otázku. Michaela nie, a voilà, jej odhodlanie sa dočkalo výsledku! Zobrali ju. Ocitla sa v prostredí medzinárodnej smotánky, ako aj arabskej elity vrátane šejkov, ktorí do tohto stánku umenia mesiac čo mesiac prichádza na prepychové dražby miliónových obrazov, luxusných hodiniek, dizajnérskych kabeliek či skvostných šperkov. Začína týždennou výstava, potom slavnostnou recepciou a nakoniec samotnou aukcia, ktorú vedie licitátor.
„Ten adrenalín, ktorý sa niesol prvou aukciou, ktorej som sa zúčastnila, bol neopísateľný,“ nasávala Michaela prostredie, do ktorého cítila, že patrí. Naplnilo ju šťastie, že je konečne na správnom mieste, vďaka čomu žiarila väčšmi než ten najvzácnejší drahokam vystavený v hale. Nemohol si ju nevšimnúť ani najšarmantnejší muž v mekke umenia, na ktorom išli všetky ženy oči nechať – Francúz Frederic Watrelot, špecialista a vedúci oddelenia hodiniek Christie’s v Hong Kongu, ktorý prišiel pracovne do Dubaja v rámci spolupráce na blížiacej sa aukcii…
Budúcnosť na jednom mieste
„Pri našich pracovných telefonátoch som bola nervózna, lebo som nevedela dobre vysloviť jeho priezvisko,“ smeje sa Michaela, ktorá ho dnes rovnako ako on nosí v občianskom preukaze. Áno. S Fredericom sú dnes manželia.
Ako Európania si v arabskom svete vo veľa veciach rozumeli a ich pracovný vzťah prerástol do hlbokej lásky. Nie len kariéru jej teda priniesol spomínaný „krok vedľa“. Svadbu ako z rozprávky mali na Slovensku. Kroky tejto romantickej dvojice viedli ďalej na nejaký čas do Los Angeles pre Fredericove pracovné záväzky. Michaela tam zatiaľ skúmala americký trh s umením, keďže v Los Angeles sú významné archívy a v rámci toho vypracovala dizertačnú prácu a dokončila si doktorát na Karlovej Univerzite v Prahe. Po návrate do Dubaja pocítila tlkot ďalšieho srdca popod svojím. Začala sa pre ňu nová etapa – materstvo.
Keď sa láska násobí
S Fredericom privítali na svet syna Elliota. Do Christie’s sa viac čerstvá mamička nevrátila. Dostala ponuku, ktorá predčila jej očakávania! Stala sa kurátorkou múzea Bassam Freiha Art Foundation v centre kultúrneho distriktu Saasiyat v Abu Zabí. „Mám na starosti organizovanie výstav a edukatívnych programov. Ide o jedinečné súkromné múzeum, kde sú vystavené diela zberateľov. Založil ho významný filantrop a zberateľ Bassam Said Freiha, zberateľ orientalizmu – umenia zachytávajúceho arabský svet očami európskych a amerických umelcov v 19. a 20. storočí,“ dozvedáme sa.
Múzeum taktiež dáva priestor vystavovať vzácne umelecké diela z akýchkoľvek iných období i ďalším zberateľom, ktorí sa ich nechcú vzdať na aukcii, no zároveň si ich neskrývajú len pre svoje potešenie. „Inak by tieto diela súkromných zbierok zostali pred verejnosťou skryté,“ vysvetľuje dôležitosť zámeru výstav Michaela. Unikátne múzeum inauguroval korunný princ HRH Sheikh Khaled bin Mohamed bin Zayed Al Nahyan, ktorého Michaela sprevádzala, rovnako ako ďalších vzácnych hostí vrátane ministra kultúry či vysokých vládnych predstaviteľov z Abu Zabí aj zo sveta.
Po troch mesiacoch v práci snov prišlo pre Watrelotovcom prekvapenie – na svet sa hlásilo ich druhé dieťatko. Práve, keď sa Michaela najviac ponárala do práce kurátorky – príležitosti, aká sa len tak nedostáva. Ak si však myslíte, že materstvo a kariéra nie sú zlučiteľné, Miechaela vás presvedčí, že nič nie je nemožné…
Ruka v ruke
Druhý syn Alistair má dnes päť mesiacov a Michaela už pilne pracuje. „V Dubaji je totiž najdlhšia materská 90 pracovných dní. Základná len 45. Dlhá materská dovolenka je do istej miery dvojsečná zbraň. Je krásne tráviť čas výlučne s deťmi, no taký dlhý odstup od práce (mimo domácnosti) nie je úplne pre benefit ženy. Po dvoch materských po sebe sa mamičkám ťažko vracia k sebadôvere a profesionálnemu rytmu,“ myslí si Micheala. Pani na pomoc v domácnosti je v Dubaji dnes štandardom, ktorý rieši situáciu. „Pomáha to ženám nestratiť samu seba,“ vyzdvihuje.
„Najväčšiu métu kariéry (zatiaľ) sa mi podarilo dosiahnuť, keď som už mala jedno dieťa a druhé na ceste.“
„Ženy by si nemali vyberať či môžu byť mamy alebo mať kariéru. Samozrejme, záleží od podmienok a pomoci, ktorá je im umožnená. Veľkú úlohu však zohráva aj priebojnosť. My Slovenky máme problém so sebavedomím. Môžem to porovnať napríklad na Francúzkach, ktoré som mala možnosť spoznať vďaka manželovi. Francúzske ženy si neskutočne veria! Sú presvedčené o svojej výnimočnosti a to je obrovský náskok. Ak si hlboko v sebe veríte, vyžarujete to.
Potom vám aj viac veria ľudia, rýchlejšie sa vám otvárajú dvere,“ posmeľuje Michaela. Veľa žien podľa jej slov pôsobí v Emirátoch vo vedúcich funkciách, hoci my v Európe máme o tom mylnú predstavu. Myslíme si, že sú len doma a muži ich schovávajú. „Je to len akýsi predsudok. Naopak tu vnímam veľkú podporu a dôveru v ženách a verím, že aj na Slovensku tento trend postupne dozrie.“
