Jaroslav Kuracina sa vo svojom povolaní doslova našiel. Vo fabrike svojej firmy Grand Power na výrobu zbraní zamestnáva 120 ľudí vrátane manželky a vychováva si nasledovníka. Aj pri silných chlapoch a zbraniach totiž platí – za všetkým hľadaj ženu a rodinné zázemie.
Pôsobíte veľmi priamo a úprimne. Ste naozaj taký, alebo je to iba prvý dojem?
Nechodiť okolo horúcej kaše veľmi šetrí čas. Buď si vás ľudia za úprimnosť obľúbia, alebo vás znenávidia. To už je však na nich, či sú schopní a ochotní to prijať alebo nie.
Nachádzame sa vo fabrike, kde zamestnávate 120 ľudí. Kde čerpáte energiu, ktorú si vaša firma každodenne vyžaduje?
Zo svojej rodiny. Mám štyri deti. Bývame v krásnej štvrti Banskej Bystrice – na Šálkovej, a žijem (s)pokojný život. Čím je človek starší, tým viac si uvedomuje, že jediná skutočná hodnota a to, čo po nás zostane, sú gény. Stojí za to, sa svojím deťom naozaj venovať. Bežne sa ľuďom stáva, že sa naháňajú za nejakou chimérou, a keď ju dobehnú, zistia, že fajn a čo teraz ďalej?
Vaše deti majú 19, 15, 8 a 5 rokov. Ako vnímajú vašu prácu?
Dcéry sa zrejme nevydajú mojím smerom. Najstaršia je na umeleckej priemyslovke, študuje interiérový dizajn, má skôr pedagogické sklony. Veľmi dobre pracuje s malými deťmi, veď má aj mladších súrodencov, na ktorých sa čo-to naučila (úsmev). Najstarší syn pôjde v mojich šľapajach, končí základnú školu a ide na strojársku priemyslovku. Už aj u nás brigáduje a musím povedať, že som rád, že budem mať nasledovníka. Druhá dcéra je tiež umelecká duša a najmladší syn stojí už teraz nohami pevne na zemi. Máme to dobre podelené. Manželka pracuje u nás na ekonomickom oddelení, takže sa môžeme nazývať rodinnou firmou.
Je Grand Power jedinou firmou na Slovensku, ktorá sa venuje výrobe zbraní?
Dá sa povedať, že sme jedinou väčšou firmou. Na Slovensku je okolo 100 držiteľov zbrojnej licencie na výrobu zbraní, no vo väčšine prípadov sú to živnostníci, ktorí majú dielne. Čo sa týka objemu produkcie a výrobných technológií, tam sme na prvom mieste. Potom sú u nás veľké zbrojovky, ktoré robia ťažkú muníciu. Ale to je delostrelecká munícia. My sa zameriavame na ručné strelné zbrane.
Vedeli ste od začiatku založenia firmy, kam ju chcete smerovať? Šli ste vedome za jedným cieľom?
Skôr mám pocit, že sa to prirodzene vyvinulo. Prvotné zameranie bolo na športových strelcov, to je však už šestnásť rokov dozadu. Práve športové zbrane z Grand Power „vystrieľali“ pre Slovensko množstvo významných trofejí na celoeurópskych, ale aj celosvetových súťažiach. Niekoľkonásobný medzinárodný šampión v streľbe Ernest Nagy triumfoval práve so zbraňou vyrobenou u nás. Nemôžem nespomenúť ani Jána Pálku , majstra sveta, vicemajstra sveta, vicemajstra Európy v streleckých disciplínach, ktorý tiež dôveruje zbraniam vyrobeným práve u nás v Grand Power.
Po vyše dvadsiatich rokoch existencie vyrábate skutočne široké portfólio produktov.
Iba krátkych ručných zbraní – pištolí, vieme vyrobiť vyše sto modelov. Potom sú to samonabíjacie karabíny na pištoľové a puškové náboje, pre Afriku ťažké guľomety.
Všetka výroba ide od vás na export do zahraničia, prečo je to tak?
Slovensko doteraz nestálo o našu produkciu. Možno teraz si naši politici všimnú, že by bolo dobré, mať aj doma výrobcu. Napríklad zbraň rovnakej kvality a parametrov, ktorú naše ministerstvo kúpi v zahraničí za 4 000 eur, by sme vedeli dodať za 1 500 eur, plus servis, ktorý je doma, teda pohotový a rýchly. No musel by si to niekto z ministerstva obrany prerátať. Keď sa prezbrojovala polícia, dali sme ponuku 290 eur za kus. Dostali sme odpoveď, že aj oni tak nakúpili zo zahraničia, len zabudli dodať, že ešte ku každému potrebujete prirátať ďalších 200 eur na komponenty, ktoré sú nutné, aby zbraň fungovala. Uvidíme, čo čas prinesie. Verím, že si spomenú aj na nás, iba dúfam, že nebude neskoro.
Máte pri cestovaní vo voľnom čase deformáciu typu, že sledujete, kde sa okolo vás aká zbraň „mihne“?
Určite áno. Keď som na letisku, pozerám, čo majú miestni policajti na opaskoch. Naposledy som bol na obchodnej misii v Keni a v Rwande a bol som šokovaný, že v Rwande sú všetci policajti ovešaní českými zbraňami. Česká diplomacia sa snaží podporiť výrobu domácich zbrojoviek a predaj na trhu. Naša skôr rozmýšľa štýlom ako nepredať.
Ani momentálny vojnový konflikt na Ukrajine nehrá rolu v potrebe nakúpenia zbraní od vás?
Pre vojsko tam nepredávame nič, majú už svojich dodávateľov. Máme tam obchodného partnera vyše desať rokov, no to sa týka iba civilných zbraní.
Dodávate teda najviac do USA?
Americký trh zažíva významnú recesiu. Bol to veľmi dobrý trh, no už aj tam cítiť hospodárske problémy. Stále sú naši najväčší odberatelia, no cítiť tam veľký útlm.
Ako vidíte budúcnosť tohto segmentu?
Úprimne? Negatívne.
Prečo?
Progresívny politici robia všetko preto, aby boli zbrane z rúk civilistov eliminované. Športová streľba je utlmovaná rôznymi politickými opatreniami a postupom času sú tendencie, ľudí odzbrojiť.
Ako to vyzerá v praxi?
Rušia sa strelnice, zakazuje sa predaj olova.. Pritom, z histórie vidíme, že v minulosti sa slobodný muž líšil od otroka tým, že mal právo vlastniť zbraň. Je to právo slobody. Nehovorím, že to má byť povinné, no ľudia by mali mať to právo ako indikátor osobnej slobody.
Reakcia oponentov by zrejme bola, že potom by sa ľudia mohli strieľať „hlava-nehlava“.
Na to vám odpoviem, že si treba naštudovať fakty. V USA sa väčšinou strieľa v gun free zónach. Keď je tam nejaký psychopat, ktorý chce spraviť zle, ide tam, kde mu nik nemôže oponovať. Naopak, v zónach, kde ľudia pri sebe zbrane majú, k ničomu podobnému nedochádza. V Texase majú skryté aj otvorené nosenie zbrane a je tam minimálna kriminalita. Autá pred supermarketmi tam nezamykajú a ľudia sú na seba extrémne zdvorilí. Pýtal som sa miestnych, prečo to tak je. Dostal som odpoveď: „Skús byť nezdvorilý k niekomu, kto má zbraň.“
