Ukončenie roka zvykne byť každoročne zaujímavé. Zrejme každý z nás sa zamýšľa nad tým, čo mu predošlý rok dal a vzal, kam sa posunul, kde urobil chyby či naopak, čo sa mu podarilo. Na rodičovstve je krásne to , ako sa dieťa každý rok mení, niekedy mám pocit, že je to každým dňom. A spolu s ním sa vyvíjame aj my rodičia. Sme možno viac či menej trpezliví, nároční, na seba i na svoje deti.
Prehnané očakávania
Za najzdravšie prostredie pre dieťa sa považuje rodina, kde dostáva pravidelne veľkú porciu lásky, pochopenia a kde sa môže cítiť uvoľnené a má podporu najbližších príbuzných. Samozrejme, je nesmierne náročné vytvoriť takú rodinnú bunku a každému komu sa to podarilo úprimne gratulujem. Mohli by sme skúsiť nebyť na seba ako rodičia tak prísny a odpustiť si aj chvíle kedy na deti zakričíme či ich máme jednoducho „plné zuby“. A taktiež nečakať zázraky od detí a akceptovať ich odlišnosti, veď práve tie ich robia výnimočnými. Niekomu ide hra na klavír, niekomu cudzie jazyky, inému ani jedno ani druhé.
Predsavzatie pre rodiča
Za najväčší dar sa v dnešnej uponáhľanej dobe považuje čas. Každý ho má nedostatok a pritom deň má až 24 hodín. Možno si stačí inak rozložiť dni, organizovať nákupy, obmedziť zaťažujúce stretnutia a nájdeme si ho dostatok pre naše ratolesti. Rastú rýchlosťou blesku a už len sa sústrediť na veľa otázok dá každému rodičovi zabrať. Ja som sa neraz pristihla ako som pri synovi nekoncentrovaná a vrátilo sa mi to viacnásobne.
Preto by som čas ako vzácnu komoditu navrhla na prvé miesto. Nájdime si ho pre naše deti.
