Zaočkovanosť u detí na Slovensku už niekoľko rokov povážlivo klesá. Nie sme síce jedinou krajinou EÚ, kde je podobná situácia, ale epidemiológovia dvíhajú varovne prst – v niektorých okresoch dosahuje vakcinácia len 77, alebo 88 percent, čo je hlboko pod odporúčaných 95 percent!
Na začiatok trocha faktov. Na Slovensku je zavedené povinné očkovanie už od 50-tych rokov. V rámci očkovacieho kalendára platného v Slovenskej republike sa v súčasnosti povinne očkuje proti desiatim infekčným ochoreniam. Ako nás informovali na Úrade verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) zaočkovanosť na celoslovenskej úrovni, skontrolovaná k 30. augustu minulého roka, nedosiahla hranicu 95 percent pri štyroch druhoch povinného očkovania detí. A topri preočkovaní proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 6. roku života, kde v ročníku detí narodených v 2016 dosiahla úroveň 94,5 percenta. Pre vysvetlenie – deti dostávajú naraz v jednej injekcii očkovaciu látku proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne. Obdobe je to aj pri ďalších druhoch očkovania. Ide o to, aby dieťa nedostávalo veľa injekcií. Jedným vpichom je očkované proti viacerým ochoreniam naraz. Resty máme pri očkovaní detí prvou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke, kde v ročníku narodenia 2021 celoslovenská zaočkovanosť dosiahla úroveň 94,4 percenta. Ide o vakcínu MMR – čo je skratka pre odborné názvy uvedených chorôb – osýpky/Morbilli, mumps/Mumps, ružienka/Rubeola. Nie dobré čísla vyšli pri očkovaní druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke v 11. roku života, kde v ročníku detí narodených v 2011 dosiahla úroveň 94,5 percenta. A napokon, štvrtým problémom je očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke v 5. roku života, kde vročníku detí 2017 dosiahla úroveň 93,9 percenta, čo je najnižšia úroveň zaočkovanostiav ročníku detí 2016 dosiahla 94,6 percenta.
Len na 77 percent
To však nie je všetko. Na Slovensku sú dokonca okresy, kde sa zaočkovanosť dostala aj hlboko pod hranicu 95 percent. „Pri očkovaní druhou dávkou proti osýpkam, mumpsu a ružienke, žiaľ, evidujeme aj zaočkovanosť iba 77 percent, a to konkrétne v okrese Prievidza a 88 percent v okresoch Malacky a Spišská Nová Ves. Ide o deti v ročníku narodenia 2017. V tomto veku nie sú chránené kolektívnou imunitou, sú vystavené vyššiemu riziku, že na dané ochorenie pri kontakte s chorým ochorejú,” varovne dvíha prst Tatiana Červeňová, hlavná hygienička Slovenskej republiky. A prečo vlastne zaočkovanosť klesá? „Európska komisia realizovala v roku 2018 prieskum vnímania očkovania zo strany verejnosti v jednotlivých krajinách. Na Slovensku vyplynulo, že dosť veľa ľudí nevníma očkovanie ako významný preventívny prostriedok v boji proti infekčným ochoreniam, prípadne neveria v bezpečnosť a účinnosť očkovania. Mnohí ľudia na Slovensku uvádzajú, že očkovanie je v rozpore s ich osobným presvedčením. Obavy u rodičov nezriedka vedú k odkladaniu očkovania na neskorší vek dieťaťa, nakoľko predpokladajú, že očkovanie u malých detí príliš zaťaží ich organizmus. Najviac ohrozené chorobami sú však práve najmenšie deti. Ich obranný systém ešte nie je vyvinutý a v ranom veku ešte nemali možnosť stretnúť sa s infekčnými chorobami a vybudovať si imunitu. Ak by ochoreli, mohlo by to mať pre ne vážne, niekedy aj smrteľné následky. Ani protilátky, ktoré má dieťa pri narodení od matky, ani dojčenie nedokážu dieťaťu poskytnúť dostatočnú a dlhodobú ochranu pred nákazou infekčnými chorobami,“ konštatuje hlavná hygienička.Dodáva, že používané vakcíny sú pri prevencii ochorenia pre deti bezpečné a účinné.
Európa čelí čiernemu kašľu a osýpkam
Hygienici upozorňujú, že takéto nízke čísla rozhodne nie sú dobré. Najmä keď si uvedomíme, že v Európe opäť „ožívajú“ choroby ako čierny kašeľ a osýpky. „Dnes ľudia cestujú za prácou aj oddychom a infekčné ochorenia hranice nepoznajú. Ak rodič odmietne dať dieťa zaočkovať, nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, ktoré nemohli byť zaočkované z dôvodu kontraindikácie alebo preto, že nedosiahli ešte určený vek očkovania,“ upozorňuje hlavná hygienička. Epidémiu čierneho kašľa zaevidovali v Českej republike, kde počet prípadov chorých je najvyšší za posledných 60 rokov. K polovici apríla tohto roka tam mali celkom 7 888 infikovaných, pričom najvyššia chorobnosťou bola vo vekovej kategórii 15 – 19 rokov. Česká republika pristúpila k mimoriadnym dodávkam vakcín, pretože eviduje zvýšený záujem o očkovanie. Prípady ochorenia čierneho kašľa hlásia aj Chorvátsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko a Španielsko. Pokiaľ ide o osýpky, ako uvádza Úrad verejného zdravotníctva, nárast chorobnosti na osýpky zaznamenávame najmä v Rumunsku, v Rakúsku, vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku a v ďalších trinástich krajinách EÚ. Napríklad Rumunsko nahlásilo od januára 2023 viac ako 11 400 chorých na osýpky a 12 úmrtí. Susedné Rakúsko hlási za rok 2024 spolu 374 chorých na osýpky, Česká republika 14 chorých a Poľsko 40.
Zaočkovaní chránia celú populáciu detí
„Pri poklese zaočkovanosti napríklad proti čiernemu kašľu alebo osýpkam, môžeme predpokladať, že aj v našej krajine sa budeme čoraz viac stretávať s ohniskami týchto ochorení. Infekčné ochorenie častokrát prenáša chorý človek, u ktorého je ochorenie v inkubačnom čase – teda nemá príznaky a nevie, že je chorý. V prípade, že takto chorý človek sa dostane do kontaktu s nezaočkovaným dieťaťom, je tu veľká pravdepodobnosť, že toto dieťa ochorie,” varuje Tatiana Červeňová. Prečo je vo všeobecnosti očkovanie také dôležité a prečo naň hygienici tak apelujú? „Zaočkovaná populácia vytvára určitú „ochrannú bariéru” prostredníctvom ochranných protilátok. Zabraňuje tak šíreniu infekčných ochorení v komunite. Očkovaní chránia aj tie deti, ktoré sa pre svoj vek alebo kontraindikácie nemohli dať zaočkovať,“ vysvetľuje hlavná hygienička.
Nie pokuty, ale poradenstvo pre rodičov
Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie, a tak keď ide o očkovanie, majú mama aj otec tisíc otázok. Dobre si to uvedomujú aj epidemiológovia a preto ÚVZ SR zriadil poradne očkovania na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a sú určené pre rodičov, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky, či svoje dieťa dať, alebo nedať zaočkovať. „Rodičia majú právo pýtať sa na všetko, čo súvisí s očkovaním detí. V rámci Poradní očkovania epidemiológovia poskytujú rodičom bezplatné konzultácie o význame povinného očkovania. Naším cieľom nie je vyberanie pokút za odmietnutie očkovania. Práve naopak, oznámenie pediatra o odmietnutí očkovania dieťaťa je pre nás dôležitá informácia, že dieťa nie je očkované proti určitému infekčnému ochoreniu, a teda je zraniteľné v prípade vzniku ohniska nákazy. Je to dôležité, aby sme mohli adresnejšie prijímať potrebné protiepidemické opatrenia v prospech a pre ochranu zdravia nezaočkovaného dieťaťa,“ konštatuje Tatiana Červeňová.
Spracovala: Viera Mašlejová
Foto: ÚVZ SR, Shutterstock
