V prvých hodinách existencie samostatnej Slovenskej republiky v januári 1993 ju diplomaticky uznalo deväťdesiattri štátov. Pri príležitosti 30. výročia vzniku štátu to zdôraznilo Ministerstvo vnútra SR. Zároveň pripomenulo, že ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky bol prijatý 25. novembra 1992 s účinnosťou od polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.
„V príbehu histórie slovenskej štátnosti je rozhodujúci vznik Československa v roku 1918. I keď Slovensko bolo pred svetovou verejnosťou v názve štátu aj v jeho symbolike tak trochu skryté, možno jednoznačne konštatovať, že bez vzniku Československa v roku 1918 by v roku 1993 nevznikla ani Slovenská republika,” zdôraznil heraldik, archivár, historik a spolutvorca slovenských štátnych symbolov SR Ladislav Vrtel. Osobitne významným momentom prihlásenia sa k česko-slovenskej štátnosti bolo podľa neho Slovenské národné povstanie v roku 1944, ktoré však zároveň výrazne demonštrovalo víziu spravodlivejšieho usporiadania vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. „K pokusu o nápravu však reálne došlo až pri uvoľnení totalitného režimu a nástupe demokratizácie v roku 1968. Dňa 1. januára 1969 vznikla Slovenská socialistická republika. Jej kompetencie, podobne ako kompetencie Českej socialistickej republiky, však boli veľmi obmedzené a po nástupe normalizácie na dvadsať rokov výrazne „zmrazené“ totalitným režimom,“ vysvetlil Vrtel.
Až v Nežnej revolúcii po zrušení ústavného článku o vedúcej úlohe komunistickej štátostrany došlo podľa historika k demokratickej očiste slovenských politických orgánov. „Slovenská republika 1. marca 1990 očistila svoj názov od ideologického prívlastku „socialistická“ a obnovila aj svoje historické symboly, ktoré boli predchádzajúcim režimom odmietnuté a zakázané,” doplnil Vrtel.
