V uplynulom roku splnilo záväzok vynaložiť na obranu aspoň dve percentá HDP 11 z 31 členov Severoatlantickej aliancie a Slovensko je medzi nimi. Ako informoval Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA), obranné výdavky SR sa v pomere k veľkosti ekonomiky za uplynulú dekádu viac než zdvojnásobili. Vlani predstavovali 2,03 percenta HDP, pričom v roku 2013 to bolo 0,98 percenta.
Ako ďalej ISA spresňuje, najvyšší podiel výdavkov na HDP na rok 2023 v rámci NATO malo podľa odhadov Poľsko, a to 3,9 percenta. Poľsko tak predbehlo aj USA a jeho výdavky dosiahli zároveň aj najvyšší medziročný nárast spomedzi všetkých členov (62,5 %). „Medziročne výdavky v roku 2023 významne zvýšili aj Albánsko (45 %), Rumunsko (42 %) a Maďarsko (34 %),“ informuje ISA s tým, že prvýkrát od vzniku aliancie dal v uplynulom roku každý člen na výzbroj viac ako 20 percent obranných výdavkov. Značné investície sú badateľné po ruskej invázii na Ukrajinu najmä u členov EÚ. „Oproti roku 2021 až 14 krajín zvýšilo výdavky o viac ako 20 percent (podiel na HDP). Severoatlantická aliancia ako celok zvýšila ročné výdavky o 10 percent,“ dodáva ISA. Odhadom by malo v tomto roku vynaložiť dve percentá HDP na obranu 18 spojencov. „Švédsko sa stalo oficiálne 32. členom NATO. V tomto roku dá na obranu asi 2,1 percenta z HDP a zvýši rozpočet aliancie približne o 11,6 miliárd USD (0,92 %),“ uzavrel inštitút.
