Tento Kováč neohýba železo. Naopak, pohráva sa s tým najkrehkejším materiálom. Valér Kováč je umelecký sklár, Slovák, ktorý odišiel na Moravu a tam dosiahol neobyčajnú kariéru s celosvetovým dosahom. Našťastie, svoje umelecké odtlačky zanechal aj na Slovensku.
„Narodil som sa za prvej republiky. To je moja vlasť a nejaké rozdelenie mi môže byť ukradnuté. Odišiel som do Brna na vojnu, teda na vojenskú základnú službu. Potom som chodil na umelecko-priemyselnú školu, oženil som sa a už som zostal na Morave. Brno sa mi veľmi páčilo. Je to moja veľká láska a je to veľmi priateľské mesto s mnohými možnosťami rozvoja,“ hovorí na úvod umelec, ktorý sa narodil v Liptovskej Osade, okres Ružomberok. Celý svoj tvorivý život ďalej prežil na južnej Morave. V Ostrove u Macochy, čo je mestečko v okrese Blansko, päťdesiat kilometrov od Brna, má svoju umeleckú dielňu. A v neďalekej obci nájdeme i jeho prvé unikátne dielo. Kaplnka sv. Václava a sv. Anežky v českej obci Šošůvka bola postavená v rokoch 2001 až 2002. Moderne riešený projekt navrhla architektka Monika Sirná. Okrem samotnej stavby však zaujme aj originálne riešený obetný stôl a hlavný kríž. Oba objekty sú zhotovené zo skla. Autorom týchto unikátnych prác je práve Valér Kováč. Odborníci vravia, že týmito výtvormi posunul využitie skla do duchovných sfér. Mimochodom, sklenený modrý kríž váži 740 kilogramov.
Vymyslel novú technológiu
Samozrejme, tu sa logicky núka otázka, prečo práve sklo, prečo si zamiloval práve tento materiál? „Sklo ma oslovilo svojím fenoménom svetla. Vždy som túžil namaľovať biely obraz. A to sa mi nikdy nepodarilo. Bola to naivná myšlienka, naivná predstava, kým som raz prišiel do sklenárskej dielne, kde bol blok skla. Cez jeho hranol presvitalo svetlo. Vtedy som si uvedomil, že svetlo je absolútna biela. A to ma oslovilo. Tak som sa začal venovať sklu,“ spomína Valér Kováč. A tomuto umelcovi patrí v súvislosti so sklom aj jedno veľké prvenstvo, dokonca celosvetové.Slovák žijúci na Morave má leví podiel na vzniku novej technológie vrstveného skla. Využíva klasické tabuľové sklo, ďalej sa modeluje rezaním, brúsením a maľbou. „Aby som to vysvetlil, vrstvené sklo vzniklo už keď vznikli samotné tabule skla, a to tak, že sa tieto tabule na seba ukladali. Vznikli tak bloky skla. Už vtedy to bola umelecká plastika. Stačilo to umiestniť do priestoru a zrodila sa absolútna plastika. Do toho bloku skla sme začali vŕtať, tvarovať ho a dávať mu formu. Skrátka sme modelovali a pohrávali sa s tým úžasným svetlom, ktoré je ukryté v skle. Poviem vám, treba s tým narábať jemne, pretože svetlo je božstvo,“ vyznáva sa umelec. Sklár Valér Kováč so svojím tímom objavili pre svet novú formu umeleckého spracovania skla. „Táto technológia, v ktorej mám v úvodzovkách pekne namočené prsty, ovplyvnila potom celý svet. Začali sme ju propagovať na medzinárodných sympóziách. Bolo pre mňa úžasné, byť pri tom. V Amerike som sa dokonca stretol s umelcami, ktorí sa u nás túto umeleckú formu učili. Potom v tom pokračovali aj tam. Mám pocit, že som učinil niečo dobré. A vidím, že mnoho ľudí tá moja tvorba teší. Je to dobrý pocit a je to odmena za tú moju snahu.“
Unikát v Smižanoch
Našťastie, sa z unikátnej tvorby majstra Valéra Kováča ušlo aj Slovensku. Konkrétne obci Smižany, kde tamojší kostol zdobí unikátny 5,6 metra vysoký sklenený kríž, vytvorený z tenkých vrstiev skla a nerezu. Zelený jednoramenný kríž je pritom najväčším skleneným krížom na svete umiestneným v kostole. A aj tu sa nachádza zelený oltár z vrstveného skla a nerezu. Architektúrou, technológiou a vybavením patrí kostol v Smižanoch medzi moderné a účelové stavby sakrálnej architektúry na Slovensku.
Spočiatku nepochopený
„Keď ma oslovili vynikajúci architekti stavby Marián Kohan a Laco Mirt, rád som prijal túto výzvu. Samozrejme, videli už moju tvorbu na Morave. Zaujalo ich to. Hoci je dielo rozmerovo veľké, nemal som problémy pri tvorbe. Je to o tom, či viete narábať so sklom, a či máte skúsenosti,“ ozrejmuje Valér Kováč. Priznáva však, že pokiaľ ide o ohlasy na dielo, objavili sa aj narážky, že je megalomanské. „Zo začiatku sme si vytrpeli nenávistné komentáre a poznámky i negatívne hodnotenia nášho diela. Dostával som dokonca anonymné listy. Dnes sa už s takýmito reakciami nestretávam. To už tak býva, že nová – moderná tvorba sa ťažko presadzuje,“ hovorí s nadhľadom umelec. A čas dal tomuto mužovi za pravdu. V roku 2019, na 10. výročie postavenia kostola, ho pozvali do Smižian na veľkú oslavu, ktorú tam organizovala Spišská diecéza. „Práca je to, čo ma drží nad vodu. Viete, v živote je dôležité to, pre čo ste sa rozhodli žiť. V mojom prípade je to tvorivá práca so sklom. Dôležité je tiež mať vynikajúce okolie, priateľov. To vám totiž dáva neskutočnú silu a lásku. Potom už nie je žiadny problém radostne žiť, keď sa vám toto všetko dostáva. A už len pozitívne myslieť. To je všetko,“ dodáva umelec, ktorý má už 86 rokov, a hoci sa pred týždňom vrátil z nemocnice, opäť to má zo svojho brnianskeho bytu namierené do svojho ateliéru.
Viera Mašlejová
Foto: Archív F. P. – Š. S., V. K.
