Keď sa snúbi nadanie, túžba a odhodlanie na sebe pracovať, môžu vzniknúť veľdiela. Také, ktoré svojou originalitou vyrážajú dych. Tomáš Gabzdil Libertíny, rodák z Rožňavy, sa preslávil dielami z včelieho vosku. Fantáziu a radosť z nachádzania súvislostí pretavuje do umenia.
Tomášove kroky vždy smerovali k spoznávaniu umenia cez prežívanie seba a svojho okolia. Neváhal sa do konca dať dokopy so včelami a preniknúť do ich sveta, aby spoločne tvorili.
Spišskonovomestský Rožňavčan na skusoch v USA
Tomáš sa narodil v krásnom kraji na Gemeri, a keď mal približne jeden rok, jeho rodičia sa presťahovali do Košíc. Väčšinu svojej mladosti tak prežil v metropole východu, kde začal študovať technickú univerzitu. Pokračoval v štúdiu maľby a konceptuálneho dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, a potom sa rozbehol rýchlym skokom do zahraničia na skusy. „Nedoprial som si čas zakoreniť niekde na Slovensku, no mám tam stále veľa priateľov, celú rodinu a dušou som stále doma v Košiciach. To, že žijem dlhodobo v Holandsku, na tom nič nemení.“
Hovorí aj o tom, ako ho formovali povolania oboch rodičov. Jablko nepadlo ďaleko od stromu. „Otec bol architektom, čiže som prakticky vyrástol medzi výkresmi a knihami. Mamka je vedecká pracovníčka v oblasti histórie, čo si vyžaduje trpezlivosť a výdrž. Paradoxne, ani jeden z nás jej nemá dostatok. Je to istý druh terapie, ako na sebe pracovať, aj keď vás to niekedy ťahá inam.“
Tomášove kroky viedli do USA. Najprv do Seattlu, kde získal štipendium Georga Sorosa a študoval tam sochu a maľbu. Považuje to za dôležitý míľnik v živote. „Doteraz som veľmi vďačný nadácii, že niečo také pre ľudí organizuje a dokáže zabezpečiť. Štúdium ma veľmi posunulo, profesionálne aj ľudsky. Po návrate som študoval maľbu v ateliéri Ivana Csudaia na VŠVU. V rámci programu VŠVU som sa ešte dostal do Pittsburgu, kde som bol ďalší polrok. Potom prišiel moment, keď som sa musel rozhodnúť, ktorý konkrétny odbor chcem študovať, a tak som sa rozhodol pre produktový dizajn.“ Tomáša možno s pokojom označiť za maliara, sochára a aj konceptuálneho dizajnéra v jednom. „S odstupom času som veľmi rád, že som sa neupol na jeden odbor, ale maľujem si paletu rôznych farieb v umení.“
Inšpiráciu hľadá aj v literatúre
Umelcova duša však stále túžila po ďalšom rozvoji. Tentokrát siahol po štúdiu na akadémií dizajnu v Eindhovene v Holandsku, ktoré mu bolo také blízke, že v ňom žije doteraz. Otvoril si vlastný ateliér v Rotterdame a je krásnym príkladom toho, ako sa poctivo dopracovať k svojmu snu. Dopomohla mu k nemu aj literatúra, ktorou sa neraz inšpiruje. „Ako príklad uvediem dielo Bratia Karamazovci od Fiodora Dostojevského. Doslova mi dopomohlo pri výbere materiálu, čiže vosku, s ktorým intenzívne pracujem. V knihe je hlavný hrdina ten najnenápadnejší z bratov, citlivý človek s krehkou dušou. Na konci príbehu však zistíme, že on jediný prežije tento drsný príbeh bez fatálnej ujmy. Práve jeho citlivosť ho robí zároveň najodolnejším.“ Vonkajšia zraniteľnosť je v príbehu vykompenzovaná vnútornou silou. Tomáš vníma podobne aj včelí vosk.
Hlavný hrdina je vosk
Dizajnér sa dlhodobo snažil nájsť unikátny materiál, s ktorým by mohol pracovať. „Do včelieho vosku som sa doslova zamiloval. V čase, keď som s ním začínal, nebol skoro vôbec v umení zastúpený a už vôbec nie ako primárny materiál.“ Vosk je navonok veľmi krehký a mäkký, citlivý na svetlo aj teplotu, no v ideálnych podmienkach vie vydržať aj 2 000 rokov. Je to jeden z najtrvácnejších prírodných materiálov, ktoré poznáme. „Začal som sa intenzívne zaujímať o to, ako včelstvo a jeho kolobeh v prírode funguje. Po množstve experimentov sa mi spolu so včelami podarilo vytvoriť prvé produkty. Ja im iba nastavujem podmienky tak, aby mohli pracovať. Ponúkam im ich v správnej kolónii, na dobrom mieste a vo vhodnom čase. Občas si pripadám ako dirigent vo včeľom orchestri.“ Autor nám približuje fascinujúci proces, ktorý dokonale nastavila matka príroda v zložení – včely, Tomáš, kvety a výsledná váza. Pri tvorbe diela z včelieho vosku ako prvé vytvára konštrukciu – napríklad v tvare vázy. Tá sa potom vloží do úľa a včely priamo na nej vyrábajú plasty. Celý proces prebieha až 3-4 mesiace. Medzi jeho najpopulárnejšie diela patria práve vázy z včelieho vosku. „Tvoriť vázy som si vybral kvôli tomu, že mi pripadajú ako krásny počiatočný bod stretnutia včiel s kvetmi. Včely zbierajú nektár z kvetov a vďaka nemu majú energiu vytvoriť plásty v úli. Váza je predstaviteľom urny, keď kvety dožívajú.“ Životná púť či kolobeh ho v tvorbe inšpiruje dodnes.
Svetové úspechy s pokorou
Tomáš pravidelne vystavuje po celom svete, v galériách v Miami, New Yorku, Miláne, Paríži, Londýne, Barcelone, Južnej Kórei aj v Japonsku. Napriek tomu je stále na seba veľmi náročný. „Veľmi rýchlo zabúdam na to, čo som dosiahol. Radšej pozerám dopredu, kam by som sa ešte vedel posunúť. Samozrejme, som za všetky úspechy rád, no najviac mnou hýbe to, keď zasiahnem vnútro nejakého človeka. Na jednej výstave som mal vystavený stôl zložený zo starých kníh. Bolo to celé z papiera a jeden starší pán sa pri ňom od dojatia rozplakal.“ Aj takéto silné momenty umelca motivujú pohnúť sa ďalej a objavovať zákutia ľudských duší cez svoje diela. „Umelec nerobí diela iba pre seba, mne osobne záleží na tom, ako moje diela ľudia vnímajú, a aby v nich našli potešenie. Občas pri stretnutiach s dielami prichádza až k stavom katarzie a to je pre mňa posolstvom umenia. Odhaľovať naše vnútra, nech sú už akékoľvek. Vyjdeme z nej očistení, poučení a lepší.“ O tvorbu Tomáša Gabzdila Libertínyho sa zaujímala aj životná láska princa Charlesa, kráľovná manželka Camilla Parkerová Bowlesová či herec Brad Pitt. „S Bradom Pittom sme sa stretli na výstave v Bazileji, kde sa pri mne pristavil a pýtal sa, či som autorom diel. Ako potencionálny zákazník bol super. Zaujímal sa o moje veci. Sám sa venuje architektúre a dizajnu. Zdá sa mi, že je o dosť nižší ako vo filmoch, no možno preto, že ja som vysoký,“ prezradil Tomáš o svojom zážitku. Brad Pitt si chcel Tomášove dielo aj zakúpiť, žiaľ, ho predbehol iný zberateľ.
Domov je tam, kde je vaše srdce
Obsah dizajnérskej práce zahŕňa aj veľa práce na počítači, komunikácie s klientmi, množstva cestovania a na oddych či súkromný život nezostáva veľa priestoru. „Cítim sa dobre všade, kde sú moji priatelia a blízki ľudia. Minimálne dvakrát do roka sa snažím prísť na Slovensko a obehnem čo najviac ľudí, ako je možné.“ Tomáš je v spojení s rodnou hruďou aj pracovne – blízko Rimavskej Soboty nedávno pomohol zrealizovať založenie včelej farmy. „V Holandsku je počasie veľmi nestabilné, takže takto mám zázemie aj vo včelej farme na Slovensku. Diela tak vytváram v dvoch krajinách.“ Minulý rok bol pre Tomáša extrémne plodný, stihol sa prezentovať na šestnástich výstavách po celom svete, navštívil množstvo konferencií, spolupracoval s médiami a do toho vymýšľal nové idey. Slovensko vníma ako svoj vlastný prístav, z ktorého vyráža do búrlivého mora. „Najbližšie sa chystám na výstavu do Jeruzalema,kde budem spolu so včelami tvoriť sochu, konkrétne portrét bývalého rímskeho cisára Hadriána,“ hovorí s nadšením o najbližších plánoch umelec.
Tomášove diela sú stelesnením toho, čo všetko nám môže priniesť umenie do života, keď sa mu otvoríme.
