Láska ju nezlomila. Po štrnástich rokoch manželstva, ktoré skončilo neverou, berie vzťahy s nadhľadom. V živote má jasný rebríček priorít. Najskôr rodina, potom muži. Odohrala vyše päťsto filmových rolí a jednu si premietla aj do reálneho života. O vzťahoch, krachu manželstva, láske k rodine, ale aj o tom, čo ju naposledy šokovalo na Slovensku, nám porozprávala úspešná herečka Veronika Žilková, kým natierala podlahu….
Niekde pod vaším príspevkom na sociálnej sieti som čítala, že sa namiesto letnej dovolenky venujete rekonštrukcii. Povedzte nám o tom, čo chystáte.
Zrovna natieram podlahu. Ležím v teplákoch na zemi a natieram. Mám dvojgeneračný dom. V novšej časti býval syn Vincent, ktorý sa ku mne prisťahoval počas covidu. V staršej zase ja s mamou. Mama zomrela a teraz sme si to prehodili. Ja som išla do časti ako som tomu zvykla hovoriť, nového domu, kým mi nedošlo, že je dvadsaťpäť rokov starý (smiech). Uvedomila som si, že si zaslúži rekonštrukciu. Včera som napríklad odstraňovala starú dlažbu z balkónu a takto idem deň za dňom.
To máte celkom chlapský koníček…
Začalo to u mňa tým, že môj tatino bol flautista. Nerobil žiadnu fyzickú činnosť. Musel si šetriť ruky, aby sa neporanil, nech nemusí prestať hrať na tú flautu. Možno to bola tak trochu jeho výhovorka, no skrátka nerobil nič rukami, čiže my tri deti sme museli urobiť všetko zaňho. Takže viem chytiť do rúk vŕtačku aj kladivo, čo treba…
Kým iní chodia v týchto horúčavách na dovolenky, vy zarezávate. Nechceli by ste to radšej nechať na majstrov a zájsť si odpočinúť?
Samozrejme, že si na odborné práce okolo kotla a podobne, volám majstrov, no natrieť si podlahu zvládnem aj sama. Je to pre mňa zároveň relax a zmena od herectva. Niekto ide rád na wellness, ja to napríklad neznášam. Normálne ženy si odpočinú u kaderníčky či kozmetičky. Ja mám maľovania a česania v práci až-až. Nemám rada, keď sa mi druhí dotýkajú tváre a ťahajú ma za vlasy. Ja si naozaj radšej odpočiniem pri fyzickej práci.
A tá dovolenka naozaj nebude?
Dovolenka nebude, aj keď cestovanie občas k mojej práci patrí. Teraz som sa napríklad vrátila zo Slovenska, kde som nakrúcala seriál. A keď sme pri tom, včera ma jedny slovenské noviny konfrontovali s otázkou, čo si myslím o tom, že Diana Mórová povedala, že českí režiséri si pozývajú slovenské herečky len, keď chcú, aby sa vyzliekli. Tak zhodou okolností, v spomínanom slovenskom seriáli vyzliekli mňa. Ale ja som to brala ako prejav úcty, že si na Slovensku vybrali českú herečku. Myslím úcty aj v tom, že vo svojom veku – po šesťdesiatke, vyzerá tak, ako vyzerá, a preto ju vyzliekli. Nebrala som to, ako že sa mi Slováci vysmievajú. Naopak som šťastná za spoluprácu so Slovákmi.
Za vašou formou je pravidelné cvičenie, dokonca vo vysielaní naživo prostredníctvom sociálnych sietí motivujete aj ostatne ženy, nech sa k vám pridajú na tréning.
Viete, to staré telo môžete akurát tak držať v nejakej estetickej norme. Mladé telo z toho nebude, ani keby ste mali tisíce operácií. Keby som nebola herečka, tak by som určite rada pribrala a nebola v takej kondícii, no predstavenia sú fyzicky náročné a behať tri hodiny po javisku bez kondície nejde, to by ste nevydržali. To je ako keby ste sa prihlásili na Tour de France bez kondičky. Dopadlo by to tak, že by ste hneď v prvej zákrute odpadli. Je to vec profesie, prečo sa udržiavam. Bolo by omnoho pohodlnejšie, neudržiavať sa…
Na Instagrame vás sleduje vyše stotisíc ľudí, to by vám mohli závidieť aj násťročné influencerky. Čo je podľa vás za tým, že ľudí baví, nasledovať vás?
Pravdivosť. Vidia ma pri mojich chybách, omyloch i úspechoch. Zdieľam im svoj život taký, aký naozaj je. Či už cvičím alebo som niekde na koncerte, beriem ich so sebou. Tú stovku som nazbiera na základe pravidelného kontaktu. Cítia, že žijem ako normálny človek, zdôverujem sa im s mojimi pochybnosťami. Mnohokrát mi napíšu ženy, ktoré sa ocitnú v rovnakej situácii ako ja, že sú na prahu šesťdesiatky samy, lebo došlo k rozpadu rodiny. No hoci som si myslela, že sa na mňa budú pozerať len seniori, vidím, že ma vyhľadávajú najmä mladé maminky, pre ktoré som možno inšpirácia tým, že im občas poviem, aby niečo nebrali tak vážne.
Tým, že so mnou celá generácia ľudí vyrastala, ako v Čechách tak aj na Slovensku, cez Tele tele a rôzne iné aktivity, tak si myslím, že som pre nich dôveryhodná. Poznajú ma zo svojej kuchyne, kde majú televíziu. Keď vidia, že sa aj mne niečo deje, povedia si – „Nie som na tom tak zle, nie je to len o mne, že mi utiekol manžel alebo sa mi niečo nedarí, niečo nestíhamm a že deti neposlúchajú…“ Zdieľaná starosť je polovičná starosť a zdieľaná radosť je dvojnásobná radosť. Ak ma niečo u ľudí na sociálnych sieťach drží, tak je to otvorenosť a úprimnosť. Nerobím, že: „Óóóó, ja herečka, dneska som si kúpila briliantový prstienok.“ Ukazujem im obyčajný život aj s problémami, a to je to ťažšie a úprimnejšie.
Myslíte problémy s láskou? Niekoľkokrát v živote vás sklamala, no napriek tomu jej stále dávate šancu. Akú máte životnú filozofiu?
Nemyslím si, že ma sklamala láska. Mnoho mužov som sklamala ja sama. To nie je tak, že by som bola „tá opúšťaná“. Keď mi niekto hovorí: „Preboha, ako to zvládate, cez päťsto filmových rolí, toľko divadeľných rolí, šesť detí,…?“ No… nezvládam to, pretože daň za všetku moju slávu sú vzťahy. Tí, ktorých som „šidila”, boli partneri. Nikdy som im nedala to, čo asi normálna žena mužom poskytuje – nejaký domov, zázemie, pokoj. Hoci som sa o to snažila, ale „len tak medzi zábermi“. To tak skrátka je, že keď herec niečo nakrúca, má podpísanú zmluvu, nemôže si len tak zaumieniť, že dnes si vezmem voľno, lebo manžel chce odo mňa, aby sme išli na romantickú večeru.
Ja musím ísť nakrúcať. Je to daň za popularitu. Nie je to o tom, že ja som nemala šťastie na mužov, oni chudáci nemali šťastie na ženu. Snažila som sa “neošidiť” materstvo, ale to manželstvo si myslím, že som “šidila”. Niekde som ten čas ukradnúť musela. Keď si to vezmem spätne, tak také niečo, že by sme išli s manželom niekam na dovolenku sami bez detí, som chlapovi nikdy nedopriala. Vždy som nahradzovala ten čas, kde som chýbala pre prácu, deťom. Nie partnerom. Nedá sa povedať, že by som mala smolu na lásku, len sa nedá v živote všetko stihnúť. To je klamstvo, keď vám niekto povie, že sa dá všetko stihnúť. Úspech si pýta svoju daň…
Pokračujete v rovnakej filozofii aj pri novom partnerovi, rokerovi Pepovi Holomáčovi?
Ja nemám žiadny vzťah, to sa mi len snaží niekto podsúvať. Hovorím tomu, že chodím s niekym, no ani zďaleka to nemá parametre partnerstva. Bývam s deťmi. Mám „kamaráta“ na spoločenské akcie, dovolenky a voľný čas, ale to nie je partnerstvo ako keby som zostarla s jedným z mojich ex-manželov, že by sme spoločne zdieľali aktivity s deťmi a vnúčatami…
Takto vám to vyhovuje?
Áno, hlavne pre moje deti. Vzhľadom k tomu, koľko ich mám a ako ma potrebujú na rôzne „služby” – stráženie detí a podobne. Teraz napríklad dcéra maturovala, tri mesiace som sa s ňou učila, boli u nás jej kamarátky, všetkým som varila. Myslím, že ak to nie je vlastný otec, partner môže len ťažko chápať rozhodnutie dať deťom všetko, čo chcú. A ja už nechcem nikomu vysvetľovať, či to mám alebo nemám deťom poskytovať. Ja chcem. A preto je pre mňa lepšie to priateľstvo ako partnerstvo. Ja už žiadneho manžela ani partnera nechcem. Neuzatváram sa však pred svetom, božechráň….
Aj Pepovi to takto vyhovuje?
Ja myslím, že nám obom. Obaja máme za sebou tri manželstvá. Jemu nevyšli preto, že bol roker, mne zase preto, že som herečka, a tak určite nechceme robiť ďalší zlý pokus.
V roku 2021 vám vyšla kniha Dělte dvěma, kde sa obraciate za svojím životom a kariérou. Čo by ste dnes s odstupom troch rokov na jej stránky doplnili?
Tá kniha končí tým, že som šťastne vydatá a teším sa, ako po boku môjho manžela prežijem krásne starnutie (smiech). Predposledná veta znie: „Žili šťastní až do smrti“ a posledná: „Kedy sa Boh najviac smeje? Keď človek plánuje“ (úsmev). No a ja som plánovala, že život dožijeme spoločne s otcom mojich posledných detí…
Prečo to tak nedopadlo?
Urobila som “chybu”, že som dala prednosť svojej starej nemohúcej mame pred tým, aby som v Izraeli varila kávu na ambasáde. Bol covid, situácia bola zúfalá, matka bola v izolácii, a ja som dala prednosť „povinnosti dcéry“. Nebola som len manželka. Tým, že moja maminka žila do deväťdesiatich ôsmich rokov u mňa doma, tak som bola veľmi dlho dcéra, čo nie je úplne bežné v takom veku. Dala som prednosť roli matky pred rolou manželky. No a potom sa mi to vypomstilo, že na moje miesto okamžite nastúpila iná žena.
Ľutujete to?
Zhodou okolností som pred rokom nakrúcala na Slovensku seriál Lásky v Istambule z diplomatického prostredia, kde bol zrovna tento príbeh v scenári. Myslím, že to je bežný príbeh – hold, muži sa po tom, čo začnú starnúť, začnú otáčať po mladých dievčatách a tie sa zase obracajú po úspešných starších mužoch, keď sa chcú zabezpečiť. Možno keby som neodišla, by som sa nerozviedla.
No neviem, čo by som si vyčítala viac, či to, že som nechala matku v samote zomrieť – pretože som jej naozaj zachránila život tým, že som sa vrátila za ňou. Neviem si predstaviť situáciu, že sa sedím v Izraeli na brehu mora, opaľujem sa a moja mama mi volá s plačom, že zomiera. Myslím si, že som sa rozhodla správne. Je to ostatne prikázanie – „Cti svojho otca a matku svoju“.
