Kedysi sa o Bejrúte, hlavnom meste Libanonu, hovorilo ako o Paríži Blízkeho východu. Už to však nie je pravda. Čo spôsobilo, že nielen samotné hlavné mesto, ale aj celá krajina upadla? Ako to vidí Slovenka Vierka Obeid, ktorá tam žije už viac ako desať rokov a na univerzite v Bejrúte prednáša medzinárodné vzťahy?
„Pôvodne som študovala medzinárodný obchod, postupne som však prešla na medzinárodné vzťahy, ktoré ma začali viac zaujímať. Bolo to zrejme kvôli prednášajúcim a ich zanietenému podaniu. A o toto sa snažím aj ja. Nadchnúť študentov, prinútiť ich premýšľať o veciach z viacerých uhlov pohľadu a nebáť sa mať svoj názor, ale tiež, čo je dôležité – vedieť si ho obhájiť,“ uvádza Vierka Obeid, ktorá už pár rokov prednáša na Bejrútskej univerzite. Mimochodom, témou jej doktorandskej práce boli operácie Hizballáhu – ozaj odvážna téma. Hizballáh je libanonská šiitská politická a vojenská organizácia. Vznikla v roku 1982 zjednotením niekoľkých šiitských skupín v reakcii na izraelskú inváziu do Libanonu.
Zmes náboženstiev
Vierka vraví, že prechod na tunajšiu univerzitnú pôdu bol bezbolestný. „Prijali ma úplne automaticky. V Bejrúte žije veľmi veľa cudzincov. Libanončania majú radi cudzincov, radi spoznávajú iné kraje a mravy a radi a veľa sa pýtajú. Takže aj moji študenti sú z rôznych krajín a kultúr. V triede mám zmes všetkých náboženstiev, bežne u nás študujú Sýrčania i Palestínci. Univerzita má partnerstvo s univerzitou v Lille, takže bežne máme študentov na výmenný pobyt z Francúzska,“ konštatuje vysokoškolská učiteľka.
Ekonomika išla „dole vodou“
Keď sa pozrie na ekonomickú situáciu krajiny, musí priznať, že je to zlé. Vysvetľuje, že život v Libanone sa zhoršil najmä za posledné štyri roky postupujúcou ekonomickou a politickou krízou. Vraví, že Libanon je dnes štátom, ktorý zlyhal. Je len veľmi málo veci, ktoré zo strany štátu fungujú. Preto nastúpil súkromný sektor, ktorý kompenzuje štát, respektíve ľudia sami si musia poradiť. Napríklad, nefungujú banky, ľudia musia všade platiť buď v hotovosti, alebo zahraničnou platobnou kartou. „To znamená, vždy mať pri sebe hotovosť a vzhľadom na ohromnú devalváciu, je potrebné doslova nosiť niekedy kufríky s peniazmi. Pre porovnanie 1 USD má cenu 90-tisíc libanonských libier. Elektrika od štátu ide zhruba šesť hodín denne. Takže, na zvyšok dňa si ľudia museli nájsť náhradu – solárne panely, súkromný generátor,“ konštatuje Vierka.
Prečo Libanon upadol
„Je to dlhodobým zlým vedením krajiny, korupciou, nekompetentnosťou a rodinkárstvom, ktoré tu prevláda nielen na politickej scéne. Politické funkcie sa tu prakticky dedia v rámci rodiny. Príkladom zlyhania – a to na plnej čiare, je výbuch skladu s obilím v roku 2020, kde bol okrem iného skladovaný aj amónium nitrát. To, že nikto poriadne nevedel o potenciálnom nebezpečenstve, je obrovská katastrofa. Ešte pred desiatimi rokmi bol Libanon obľúbenou destináciou pre boháčov z krajín Perzského zálivu. Cítili sa tu pohodlne – dohovorili sa arabsky, páčil sa im nádych islamskej kultúry, a kedykoľvek to potrebovali, si mohli užívať západný spôsob života bez toho, aby vzbudzovali pozornosť. Libanon bol vyhľadávaný v regióne pre výbornú zdravotnú starostlivosť, školstvo, pohostinnosť. To, samozrejme, prinášalo krajine nemalé peniaze. S postupujúcou politickou krízou a napätím však všetky arabské krajiny neodporúčajú svojim občanom cestovať do Libanonu. Minule sme sa o tom bavili so známymi, ako sa zbaviť tejto vládnucej garnitúry, ktorá odmietla odstúpiť aj po výbuchu v prístave v 2020, a zhodli sme sa, že musíme len počkať, kým povymierajú,“ vraví Vierka Obeid.
Viera Mašlejová
Foto: V. O.
