Slovenská vláda nemá námietky voči posilňovaniu obranyschopnosti Európskej únie a bude v tejto otázke konštruktívna. Vzhľadom na konsolidáciu však bude od Európskej únie žiadať výnimky z paktu rastu a stability. Povedal to predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) na tlačovej besede pred samitom EÚ v Bruseli týkajúcom sa zvýšenia obranyschopnosti Európy a podpory Ukrajiny, ktorý sa bude konať vo štvrtok 6. marca. Vláda chce, aby sa niektoré veci nezapočítavali do deficitu a verejného dlhu a aby mali krajiny možnosť z armádnych rozpočtov financovať aj projekty duálneho určenia.
Fico zdôraznil, že samit považuje za nesmierne dôležitý. Vo štvrtok ráno pôjde na parlamentný výbor pre európske záležitosti, kde požiada o schválenie stanoviska za Vládu SR s cieľom prezentovať ho na samite v Bruseli. „Vláda SR bude veľmi aktívne spolupracovať s ostatnými členskými štátmi EÚ na myšlienke, ako posilniť obranu Európy za predpokladu, že tu už nebude ten americký dáždnik, na ktorý bola Európa dlhé roky zvyknutá. Požiadal som ministra obrany Roberta Kaliňáka, aby spracoval celý rad návrhov, ktorý sme zaslali na Európsku komisiu a ktoré žiadame, aby boli začlenené do záverov bruselského samitu,“ povedal Fico.
Podľa neho bude zásadnou otázkou, či Európska únia nájde dostatok finančných zdrojov na to, aby zdvihla podporu zbrojárskeho priemyslu a zvýšila spoločný nákup zbrojných systém, ktorý potrebuje pre väčšiu mieru bezpečnosti. „Veľmi nám záleží na tom, aby súčasťou projektov, ktoré bude financovať Ministerstvo obrany SR, boli aj tzv. projekty duálneho určenia. Nech je typickým príkladom Vojenská nemocnica v Prešove alebo projekt rekonštrukcie mostov, ktoré armáda potrebuje,“ podotkol Fico. Premiér zároveň upozornil na to, že Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu finančne ani vojensky, pokiaľ pôjde o pokračovanie vojny. „Neveríme v stratégiu „mier cez silu“, pretože za posledné tri roky sa ukázala ako mimoriadne neúspešná. Žiadna vojenská pomoc prostredníctvom vojenských darov nebude, rovnako nemáme záujem urobiť zbierku zo štátnych rozpočtov na financovanie vojny na Ukrajine, pretože my veríme v mier,“ podčiarkol.
Slovná prestrelka medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Dolanldom Trumpom v Oválnej pracovni bola podľa Fica preto, že Zelenský odmietal myšlienku prímeria. „Všetci dobre vedia o prezidentovi Trumpovi, že nemá rád vojnu. Prezident Trump miluje clá a dane a má rád obchodné vojny. Ale nemá rád vojny, kde zomierajú ľudia,“ zhodnotil premiér. Navrhnuté závery samitu hovoria podľa neho o tom, že prímerie bude len vtedy, ak bude jeho súčasťou komplexný mierový dohovor. Slovenská vláda to odmieta a tvrdí, že prímerie by malo nastať okamžite a na to by mali nadviazať ďalšie mierové rokovania. Fico tiež chce, aby Európska únia žiadala od Ukrajiny obnovenie tranzitu plynu cez svoje územie. „Odmietnutie návrhu Slovenskej republiky výrazne skomplikuje prijatie záverov na samite 6. marca v Bruseli,“ skonštatoval.
Podľa predsedu opozičného hnutia Progresívne Slovensko Michala Šimečku zrádza Robert Fico slovenské záujmy. „V tejto historickej chvíli sa rozhoduje o budúcnosti bezpečnosti v Európe. Namiesto toho, aby premiér prispel k riešeniu, o ktoré sa snaží zvyšok Európskej únie – stabilný, trvalý a spravodlivý mier na Ukrajine – podráža naším partnerom nohy. Vyhráža sa, že zablokuje závery Európskej únie, a naďalej tak izoluje Slovensko,“ uviedol. Podľa neho sa Fico doslova správa tak, akoby ho inštruoval ruský prezident Vladimir Putin.
