To, čo nám dnes pripadá ako samozrejmosť, až tak dlho samozrejmé nie je. Volebné právo žien. Zaujímalo nás, kedy bolo ženám priznané vo svete a na Slovensku. Ak si vezmeme úsilie, ktoré za zrovnoprávnením mužov a žien stojí, neísť voliť je proti srdcu aj rozumu.
Pre mnoho žien je pomerne šokujúce, ak si uvedomia, že právo voliť nám prislúcha len vyše sto rokov. Deti, kostol, kuchyňa boli v minulosti povinným osudom väčšiny zástupkýň nežnejšieho pohlavia a o práve podieľať sa na veciach verejných nebola reč. To sa, ale našťastie zmenilo a zajtra môžeme sebavedome vykročiť k volebným urnám.
Právo žien voliť vo svete
V 19. a začiatkom 20. storočia začali ženy agitovať za zmenu volebných zákonov, aby im bolo priznané volebné právo. V roku 1893 sa Nový Zéland stal prvou krajinou na svete, ktorá zabezpečila ženám volebné právo na celoštátnej úrovni. Hnutie sufražetiek sa rozšírilo globálne a vďaka odhodlaniu všetkých zúčastnených je dnes volebné právo žien uznávaným podľa Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979).
Hoci v súčasnosti neexistuje krajina, kde by mali ženy voliť vyslovene zakázané, na svete stále existujú miesta, kde je veľmi náročné uplatniť si toto právo. Sýria je jedným z príkladov, kde sú ženy vylúčené z politickej angažovanosti vrátane procesu mieru. V Pakistane je volebné právo síce ústavne zakotvené, ale v niektorých oblastiach ženy stále nie sú schopné voliť, najmä kvôli prísnym tradíciám, ktoré sú kontrolované mocnými postavami v patriarchálnych komunitách. V Afganistane sa zaviedla povinná identifikácia podľa fotografie vo volebných miestnostiach, čo komplikuje hlasovanie pre ženy v konzervatívnych oblastiach, kde sa ich väčšina na verejnosti zahaľuje.
Volebné právo žien na Slovensku
Ženy v Československu získali volebné právo v roku 1920. Ústava deklarovala rovnosť práv a povinnosť voliť pre všetkých nad 21 rokov. Československo sa stalo jednou z prvých krajín, ktorá zrovnoprávnila ženy a mužov vo voľbách. Napriek tomu platil Občiansky zákonník z roku 1811, ktorý obmedzoval práva žien.
Industrializácia a vzdelávanie pomohli ženám získavať nezávislosť a pracovať mimo domácnosti. Hana Gregorová a ďalšie feministky podporovali ženy v ich snahách. Anna Chlebounová bola jednou z prvých poslankýň Československa. Bojovala za rodinné a sociálne reformy. Ďalšie slovenské poslankyne, Irena Káňová a Anna Sychravová, presadzovali zákony týkajúce sa dojčenia.
Štúdia hovorí, že v Európe je 30% žien vo volených miestnych a regionálnych pozíciách. Najväčší podiel žien v parlamente majú škandinávske krajiny.
(zdroje: Právne noviny, Amnesty International)
